Vysoká postava staršieho pána, zhrbená rokmi, počas ktorých podvedome nechcel vyčnievať, kráčala z veľkej časti zakrytá prenosným tieňom. Nebolo spod neho vidno veľké ramená v bielej voľnej košeli, len spodnú časť nohavíc v ľahkých topánkach. Ale - oranžový?
„Fakt, oranžový?“, privítala ho medzi dverami. „No a čo. Iný som ráno nenašiel.“ Pozerala, ako veľký dáždnik skladá a vešia v predsieni na háčik. „Pol hodiny z práce v tomto úpeku. Zbláznil by som a bez dáždnika.“ S tým súhlasila. Pravda, pár dní si na myšlienku, že jej bláznivý muž neváha a bojuje proti horúčavám naozaj všetkými prostriedkami, musela zvykať. Keď v čase páľavy a sucha vytiahol dáždnik po prvý raz, nechápala. Vzal ho na spoločnú prechádzku – a porozumela. Nie, že by sama mala tú odvahu producírovať sa po ulici vyhriatej na štyridsať stupňov zakrytá dáždnikom. Ale musela uznať, že jej svojrázny muž má pravdu. Je to čudný pohľad a nepozná nikoho iného, kto by to urobil, ale ako náhle zistil, že prenosný tieň funguje, už s ho nenechá vziať. Že ju to ešte po tom množstve spoločných rokov prekvapuje...
„Oranžový je môj. Mal si si vziať svoj sivý. Je takisto veľký.“ „Nenašiel som ho. Neviem, kam si ho zasa v záchvate poriadkumilovnosti odpratala.“ Otočila sa do kuchyne a blížiace sa hromobitie zastavila hneď na začiatku ponukou na kávu.
Večer, keď otvorené okná aspoň trochu rozvlnili záclony a tma ponúkla ochladenie na príjemných dvadsaťpäť, zamierila do predsiene. Veľký oranžový dáždnik opatrne zvesila a odniesla do spálne. Ticho otvorila svoju časť skrine a pridala ho k dlhým šatám, ktoré ho dobre zakryli. Vrátila sa do predsiene a začala prehmatávať vešiačiky. Sivý dáždnik naozaj nikde. Najskôr ho niekde zabudol. Hm. „Hneď som naspäť!“, zakričala a rýchlo, kým ju nezastaví, vyšla von.
O deň neskôr znovu sedela v okne a čakala, kedy ho uvidí kráčať domov. Zasa ho uvidela už z diaľky. Tentoraz sa usmiala. Na veľkom červenom dáždniku viac tušila ako videla obrys vzpínajúceho sa koňa. „Našiel som ho ráno v predsieni. Zas som nevedel, kde je ten oranžový,“ komentoval hneď po príchode muž. „Ani som netušil, že taký máme.“ Máme, pomyslela si. Keď už sa bez dáždnika nepohneš... Nie je to žiadna decentná farba, ale stále lepšie ako oranžové kvetiny. A iný na tej pumpe včera večer nemali.
