Písmo:
A-
|
A+
Oranžový dom sa cez deň stáva rovnakým, ako všetky ostatné.
Ale večer, keď sa vraciam za tmy z práce, je zas iný. Pomedzi tmavé múry ďalších k nám do ulice z neho svieti okno. Oranžovo. Zaparkujem, a keď zamykám auto obzriem sa jeho smerom. Ticho pozdravím ľudí, ktorých za tým oknom tuším, usmejem sa na teplé svetlo a kráčam k našim dverám.
Ten dom je od nás možno dvesto metrov. Na niektorej z blízkych malých uličiek. Neviem presne kde, neviem ani ako vyzerá celý, vidíme z neho len roh. A už vôbec netuším, kto v ňom býva. Ani nechcem.
Nech pre nás ostane ničím viac, ale ani ničím menej, než tým oranžovým domčekom - ktorý nám želá pekné ráno a príjemnú dobrú noc.
