... a pod ním sa objavila zložená kôpka papierikov a malý zošit. Celá história nášho Scrabble! Úplne som na tie záznamy zabudla. Roky sme zapisovali stĺpčeky a výsledky, niekedy s komentármi. Zápisky ma vrátili do starého podnájmu. Na oslavy Silvestrov, na našu svadobnú cestu aj do kedysi čerstvo kúpeného bytu. Scrabble bolo voľbou, keď sme nemali televízor - ale už aj keď sme ho mali. Až keď prišli deti sme hru odložili, na veľa rokov.
Ja som hrala niekedy so Sergejom? A Pišta ma až tak nabil? Kto bola Vierka? A prečo sme tieto hry nedohrali?
A potom som na čistú stranu v zošitku nakreslila čiary a vpísala nové mená a dátum. Nebola to najlepšia hra. Dali sme každý len okolo dvoch stoviek bodov. Ani najkratšia, víno spomalilo reflexy. Ale bola skvelá.
Zošitok má ešte veľa strán. A stále je to oveľa lepšia voľba ako televízor.
