Práve posekaná tráva a upravené okolie mi darovali pohľad na pôdorysy domov v dedine, ktorú v roku 1945, tesne pred koncom vojny, vypálili nacisti. Domáci stihli vďaka varovaniu ujsť, v jednom z domov však nemeckí vojaci našli deväť partizánov. Dom zapálili, tak ako ostatné. Všetci deviati zahynuli. Do dediny potrestanej za pomoc odboju sa už nikto nevrátil. Miesta pôvodných domov pripomínajú kamenné základy, uprostred každého pamätníček so zoznamom ľudí, ktorí tam bývali. Zastav sa a porozmýšľaj, takto vyzerá vojna, ako by tá bývalá dedina hovorila. Pietne miesto so silným príbehom.
Prešiel niečo vyše rok. Kúsok od Nárcia pripravujem pobytový tábor pre 12 – 13-ročné deti cudzincov z jednej školy v Bratislave. „Chceli by sme počas toho týždňa spraviť čosi užitočné. Projekt, ktorým za sebou necháme niečo pre iných,“ povedal mi ich učiteľ. Spomienky sa spojili a navrhla som Nárcie. Snáď tam bude práca pre 17 detí. Vyklčovať burinu, očistiť pamätné tabuľky, pozbierať odpadky - vravela som si pri plánovaní. Je tam čo robiť, potvrdil kolega, keď sa bol pozrieť na mieste pár týždňov pred akciou. Po dni putovania s deťmi konečne schádzame zo svahu. Už by sme mohli byť tu... Ale nespoznávam to. Až keď sa poriadne pozriem zbadám niečo, čo pripomína pamätník z mojich spomienok. To vážne??? Po pás vysoká tráva zakrýva úplne všetko. Základy bývalých domov sa rozpadajú. Tabuľky sa ťažko dajú prečítať. No, hm, práce tu je ako na kostole...
Deti sa náradím oháňajú asi dve hodiny. Podarí sa im ako-tak odkryť pomníčky troch domov. Vytrhať trávu, spevniť, čo sa dá. „No... vlastne... tu sa to udržiava len v auguste na SNP,“ vysvetľuje mladý historik, ktorý nám prišiel o mieste porozprávať. To vážne???, vravím si druhýkrát.
Naozaj máme na Slovensku tak veľa pekných a zaujímavých miest s takými silnými príbehmi, že si môžeme dovoliť ten luxus sa o ne nestarať? Naozaj by sa nenašli školy, ktoré by sa sem prišli počas koncoročných výletov pozrieť? Fakt je také ťažké nájsť čas a peniaze na to, aby to tu niekto pokosil aspoň raz za mesiac? To by bolo veľa viac ako pár plastových kvetov na ústrednom pamätníku.
Keď z Nárcia odchádzame, je mi smutno. Neviem, kedy sa sem zasa pozriem. Rada by som si zachoval tú prvú spomienku. No tá druhá je rovnako silná. Ale možno sa stane zázrak. Možno sa o to tu niekto začne viac starať. Ak by teda predsa – oplatí sa tam pozrieť. Zastavte sa. Je to len kúsok od Starej Turej, hneď sa dedinkou Topolecká.
