Pán s kočíkom

Starší pán sa potkýna po okraji cesty bez chodníka, maličký červený kočík so slnečníkom pred ním nadskakuje. Je strašne horúco, pán je celý spotený, ale hrdo nesie svoj údel. Usmieva sa, snaží sa manévrovať čo najopatrnejšie. Zvláštny obrázok. Pre cudzích. Pre nás, miestnych, veľmi pekný pohľad. Dobre ho poznám, tak ako celé mesto. Ten pán je Abdul a maličký vnútri Šapan. Veľmi pyšný otec - náš zmrzlinár - a jeho tretie dieťa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Keď sme sa sem pred rokmi sťahovali, viacerí mi vraveli - máte tam skvelú zmrzlináreň. Objavili sme ju veľmi rýchlo. U Jusufa, miestni ju občas volajú U Jožka. Dvaja bratia s rodinami tam robili zmrzlinu snov. Od skorej jari do neskorej jesene vždy plno. Časom sa niečo asi prihodilo a jeden sa oddelil. Svoju vlastnú zmrzlinárňo - kaviarňo - cukráreň otváral pred vyše rokom. Volá sa U Abdula, pekné príjemné miesto. Minimálne dva razy v týždni máme s deťmi deň, keď je vonku buď veľmi chladno alebo príliš horúco a zakotvíme tam. Oni sa hrajú v detskom kútiku, ja si v pokoji vypijem skvelé kapučíno. Taký malý sviatok pre všetkých. A podľa toho, koľko sem chodí ľudí, takúto radosť si v meste robíme mnohí.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Abdul skoro každému tyká. Neviem, či sa naozaj s každým pozná - ale je fakt, že aj my ho berieme trochu ako priateľa. Hoci sme sa nikdy nikde inde nestretli. Bodaj by nie: „Dlho ste neboli, čo malí boli chorí?" „Dnes malí vyzerajú smutní" - a prihodí niečo navyše. Akceptuje náš výmysel - teplú zmrzlinu (teda šľahačku v kornútku), keďže krpci sú často chorí a studenú vždy nemôžu. Poviete si - šikovný obchodník. Hm. Pre mňa nielen to. Navyše k tomu milý a priateľský človek. V cukrárni je často aj jeho manželka a deti. Ona mu hovorí "habibi" - miláčik, on ju zas za pultom občas pohladí, objíme. A keď sa pani zaguľatila, Abdul predávajúc zmrzlinu začal čeliť od rôznych ľudí rovnakým otázkam - „áno, majú sa dobre", „rastie, bude to chlapec", „no, už to bude každú chvíľu". A potom raz, pri kupovaní jahodovej, som sa dozvedela, že sa už narodil a je to chlapec. A na ďalší raz ako sa volá. S Abdulom, skrátka, žije celé mesto.

Skryť Vypnúť reklamu

Starší pán so svojím červeným kočíkom prechádza na našu stranu. Pristavíme sa, pozdravíme, poprosím, či môžem nakuknúť a pohľadom pozdraviť malého. Je po mame a krásny, ako každé bábätko. Abdul sa nafukuje od pýchy. Drobček v kočíku to ešte nevie - ale už teraz ho pozná celé mesto. A tak ako sa mesto priatelí s Abdulom, bude sa asi časom aj s ním.

Je to malé mesto. Obídete ho za pol hodiny. Nájdete tu všetko, každý deň stretnete známych. Ľudia tu majú čas a trávia ho veľa spolu. Ako vravím, malé mesto. A aj pre takýchto ľudí a podobné chvíle som tu šťastná.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu