Pierko

 A myslím na včerajšie Matúškovo: „Maminka, tu som ti našiel kamienok. Však je pekný? Do náušničiek nejakých si ho môžeš dať." A Julinkine, keď si brala cukrík: „A Matúško už mal? Vezmem aj jemu." Neviem, ako sa nám to podarilo. Netuším, kedy sa to stalo. Robia to celkom automaticky. Myslia na iných, niekedy viac ako na seba.

 „Maminka, aha, nazbierala som ti." Keďže nemusí niesť pierko, má drobka obe ruky voľné pre trhanie „kvetiniek". Podáva mi skorocelové byľky s už trochu ovisnutými hlavičkami.

Keď sa k nej zohýnam, v kapse mi zahrkajú drievka. Sú od Dunaja. Toto pierko spred domu, skorocel z ihriska. Malé pamiatky z našich prechádzok. Aj keď ich už budú plné police, nebude ich príliš.