Po štyroch rokoch

Malí majú dnes štyri roky. Ráno sme chrúmali cereálne raňajky a ja som si hovorila - ako sa to stalo? Že už sa viete sami najesť, vycikať, krásne chodíte, rozprávate, kreslíte, skladáte... Deň za dňom, pomaly, štyri roky. Od pokrčených uzlíkov, ktoré sa nedajú poriadne chytiť do ruky, po celom svojhlavé osobnosti. Neviem si predstaviť, že by neboli. Dnes už nie. Ale tento istý deň pred štyrmi rokmi pre mňa teda radostný veľmi nebol...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pamätám si ho veľmi dobre. Už od rána som mala strašný, ale ohromný iracionálny strach. Doľahla na mňa obava z bolesti pri pôrode, ale aj vlna zodpovednosti, ktorá príde okamžite po tom, čo deti opustia moje telo. Vedela som, že to inak byť nemôže. Ale bála som sa. Vedela som, že príde situácia, ktorú nebudem mať celkom pod kontrolou a také nemám rada. Neznášam také. A po tej jednej bude množstvo ďalších - cítila som sa absolútne bez skúseností, nepripravená. Aj som bola.

Celý deň mi pomáhal manžel, nakoniec lekári. A deti boli zrazu na svete. Prvé minúty boli radostné a euforické. Ale len asi prvá polhodina. Potom prišla otupenosť a po nej bolesť. Ukrutná. Závidím všetkým mamám, ktoré to majú inak. Ja som bola - boľavá, rozladená, vystrašená. Hneď po narodení detí a aj niekoľko nasledujúcich dní. Starostlivosť o ne hneď od druhého dňa mi prinášala veľký stres. Manžela, ktorý chodil na návštevy, vítala uplakaná, strhaná zdeptaná ženská, ktorá stále niečo potrebovala.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deti boli nádherné. Voňavé, teplé a mäkučké. Ale nevyspytateľne uplakané, stále hladné, s nezrozumiteľnými potrebami. Viem veľa vecí. Ale obliekať, prebaľovať, odsávať si mlieko, kŕmiť krpatých, nosiť a tíšiť ich... To bolo nad moje sily.

Čakať dieťa a priviesť ho na svet je nádherné! Povedal mi o pár mesiacov neskôr kamarát. To mám najradšej, keď také hovoria chlapi, ktorí navyše s vlastnými deťmi skúsenosť nemajú. Čo je na tom nádherné, prosím ťa? - spýtala som sa ho. A nie je? - začudoval sa. Iste, je krásne splodiť človiečika a je úžasné starať sa oňho. Ale nádherné?

Už nikdy nebudem mať pevné prsia, také ako predtým, kým som z nich rok dávala malým mlieko. Moje brucho už bude navždy popraskané - rozsypalo sa mesiac pred pôrodom. Vlasy mi už tiež asi nezhustnú. Kilá som zhodila, ale stálo to poriadne veľa síl. A hlavne, náš vzťah s manželom už nikdy nebude taký, ako „pred deťmi". Nevravím, že je to zlé. Len, je to poriadne iné.

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž, čo. Deti vzali, berú asi každému rodičovi. Ale - hlavne dávajú. Dávajú nezištnú lásku. Dávajú dotyky, pohladenia, pusinky, aj naliehavosť v hlase, keď ma volajú. Lebo ma/nás potrebujú. Sú ľudsky a prirodzene sebecké a neskutočne úprimné. Každý deň niečo nové vymyslia a prekvapujú neustálymi zmenami. Zatiaľ si stále myslia, že svet sa točí podľa nich.

A on sa, de facto, točí. Zarábanie, naháňanie sa, starostenie - toho všetkého sú hlavným motívom. A aj za to všetko som im vďačná. Ďakujem za každý deň tých štyroch posledných rokov. Aj za tie prechorené, preplakané, ukričané a nahnevané, lebo neboli zďaleka všetky bezstarostne veselé. Tisíckrát tie ťažké chvíle vyvážia momenty, keď ich pozorujem spokojne spať. Keď pribehnú a potrebujú pofúkať bebu. Keď spolu spievame alebo sa môžu urehliť pri rozprávke, ktorú si spolu vymýšľame, keď sa spolu ideme bicyklovať, skrývame sa alebo si kopeme loptu. Keď mi pomáhajú „umývať riad", donesú natrhané sedmokrásky, či ma prikrývajú večer pred spaním.

Skryť Vypnúť reklamu

Každá chvíľa každého dňa má vďaka deťom veľký zmysel.

Veľmi rada im dnes upečiem hradovú tortu :)

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu