„To sú takí ujovia a tety, ktorí nám chcú vládnuť."
„A my už nemáme prezidenta?"
„Máme. Ale máme aj vládu a títo ujovia a tety chcú, aby sme ich do nej zvolili."
„A oni potom budú robiť čo?"
„Budú rozhodovať o tom, ako sa tu budeme mať. A teraz vravia, že chcú, aby sme sa mali dobre."
„A maminka, oni sú múdri? A dobrí?"
„No, tvária sa, že áno."
„A teraz nám tiež niekto vládne? Áno? A tí, čo nám teraz vládnu nie sú múdri a dobrí? A keď sú, prečo tam neostanú?"
„No... No... Hm..."
„Maminka? Prečo? A ako vieme, že naozaj budú dobrí?"
„Musíme sa snažiť to nejako zistiť."
„ A ty ich všetkých poznáš? Ako to budeš vedieť?"
„Podľa toho, čo robili a robia."
„No tak dobre, maminka. Tak im teda budeme veriť."
Po ceste autom míňame ďalšie bilbordy s tvárami, ktoré vyzerajú všetky rovnako. Mnohí rodičia teraz asi absolvujú podobné rozhovory. Niekedy si vravím - kiežby som aj ja mala pred sebou ešte toľko rokov na rozmýšľanie o správnych voľbách ako ty, drobec.
