Toto môžu mamám všetci tatovia závidieť. Ich vlastný deň. Keď dostávame básničky a papierové kvety so želaniami. Pusinky a veľa úsmevov. Mamy sú dojaté. Domov si nesú fotky a filmy v kamerách, aj malí si ich raz asi radi pozrú.
Mne patrí len polovica toho vystúpenia. U nás je mamou tato minimálne tak ako ja. Bol malým mamou od roka, odkedy mne došlo mlieko a prišla práca. Je im mamou v mnohom dodnes. On lepšie ako ja vie, kedy berú aké lieky. Ktorí kamaráti k nám chodia najčastejšie, aj kde bývajú deti, ktorým boli naši štuplíci na narodeninových oslavách. Pozná cudzích rodičov priezviskom. Teraz vychádza náš pomer mama:otec jedna k jednej, roky to bolo výrazne v môj neprospech.
Mne patrí iba polovica vystúpenia aj polovica Dňa matiek. Je super, že máme deti dve. Tak má každá mama u nás doma svoje želanie a svoju modrú kvetinu z krepového papiera. Aj polovica je dosť.
