Odmala mi živé sny robili problémy. Lebo mi ovplyvňujú dni po nich.
Keď som bola v puberte a snívalo sa mi pekné s nejakým spolužiakom, nevedela som ráno dostať z hlavy pocit, že o tom, čo sme robili, musí predsa vedieť. Veď aj ten sen je predsa energia. A tak som sa na mladíka zrejme z jeho pohľadu čudne dva dni usmievala, dvíhala obočie, čakala, že bude nejaké pokračovanie. Navyše v tých snoch aj tí najväčší lúzri akosi získali na atraktivite - takže som sa asi usmievala aj na úplných blbcov. A sama vyzerala ešte horšie. A to všetko pre sen!
Nechcem teraz myslieť na škaredé sny, keď som celé noci naháňala obludy, ktoré mi uniesli sestru - tie sa vracali, hnusiaci. Alebo na tie, ktoré ma občas mátajú teraz a spôsobujú mi až animálny strach - bombardujú nám ulicu a mne sa stratili obe deti, zúfalo ich hľadám a je navyše strašná zima. V snoch sa objavujú naozaj moje najhlbšie životné nočné mory. Našťastie mi sny odrážajú aj zaujímavé a pekné veci z podvedomia.
Už som sa v sne bozkávala úplne s kadekým. (Vraj to neznamená žiadnu úchylku ani to nemá nič spoločné s mierou reálnych ľúbostných zážitkom, som sa dočítala.) Už som sa aj príjemne priopila s mnohými, navštívila veľa krásnych miest. Milujem, keď sa mi uprostred tuhej zimy sníva, ako trhám šťavnaté jahody a jem ich bosá uprostred lúky. Už si sny nezapisujem - hoci napríklad taký, že celé hodiny divoko tancujem (a na rozdiel od reality pri tom aj skvele vyzerám), by za záznam rozhodne stál.
No a tento týždeň som napríklad v spánku prežila zvláštny záver pracovného dňa. Pohádali sme sa s kolegom. Tak veľmi, že som si zbalila kabelku a predtým, než som skončila svoju prácu, som odkráčala stredom preč. Volal na mňa, že to predsa nemôžem - ale ja som aj tak hrdo odchádzala s víťazným pocitom a čistou hlavou. Ráno som sa zobudila a mrzelo ma, ako sme na seba húkali. Obliekla som sa, sadla do auta a išla si sadnúť pred ten istý počítač, od ktorého som s takou „slávou" toť pred chvíľou v sne odchádzala. A nechýbalo veľa, aby som sa kolegovi dokonca ospravedlnila. Taký silný pocit ten sen zanechal.
V noci si vlastne prežívam paralelný život. No, a ktovie, či si to nehovorí nejaká iná dievčina celkom rovnako - ktorá to má obrátené a snívam sa jej ja...
Moja sestra kedysi napísala takú básničku. Škoda - a možno niekedy aj nie - že na mňa neplatí...
Sny, ktoré snívam, nie sú skutočné.
Život, ktorý žijem, nie je snom.
Ešteže mi život a sen nesplývajú.
Aspoň môžem pokojne spávať.
