Videla som plakať otčíma, keď mu umrela mamka. Plakal môj bývalý priateľ, keď sme sa po dlhých rokoch rozchádzali. Slzy v očiach mal aj kamarát, keď rozprával, ako ho oklamala a podviedla milá. Aj kolega, ktorému navždy odišiel dlhoročný priateľ. Chlapi plačú, viem. Vtedy, keď je najhoršie. Na vtedy si všetky tie žiale odkladajú. A potom pustia vodopád.
Ako dobre, že nie som chlap. Že môžem slzy pustiť hocikedy, keď je zle alebo potrebujem úľavu. A neviem, kto kedy vymyslel, že chlapi neplačú. Lebo keby plakali nielen vtedy, keď je najhoršie, možno by im bolo na svete ľahšie. A ženám, ktoré aj chcú pomôcť, len netušia, by to uľahčili tiež.






