Nevládala som ešte ani sedieť, prevrátiť sa v ľahu na bok bola operácia na dobrú minútu, a teraz som sa mala začať venovať dvom deťom naraz, aby boli v pohode a nepobudili celé novorodenecké. Pozerala som na tie dva uzlíky a netušila, čo robiť. Boli nakŕmení a vôbec nevyzerali, že by sa im chcelo spať. Na izbe som nebola sama a len vďaka tomu som zachovávala dekórum a skúšala nedať najavo zúfalstvo. Obe deti som opatrne položila do záhlavia postele. Celá boľavá som si k nim ľahla, ledva som sa vmestila. Koho dať k sebe a koho ďalej? Prikryť ich, aj keď sú v perinkách? Čo s rukami? Prekážajú, ale keď jednu položím na deti, nebude príliš ťažká? Ako to cíti ten, čo je hneď pri mne a ako ten vzdialenejší? Striedať ich? Hovoriť im niečo? Skúsiť uspať spievaním? Takí sú krehkí... Čo keď zaspím, štuchnem do nich a spadnú? Alebo ich pritlačím? Z chodby sa začal ozývať plač bábätka, chodiaca mama chcela ušetriť ostatné na svojej izbe a pobudila kopu iných. Chvalabohu, keď bude zle, nebudem v tom sama...
Tú noc som nespala. Po prvý raz sme ležali všetci traja vedľa seba traja a mne bolo jasné, že nič už nebude ako predtým. Bezradnosť nahrádzal strach. Úžas nad krásou bábätiek prichádzal spolu s ťaživým pocitom zodpovednosti. Ukrivdenie, že ja prestávam byť dôležitá striedali obavy, či im budem vedieť dať všetko, čo potrebujú. Rozvidnelo sa a ja som stále nemala odpovede na kopu otázok. Ale aj tak to bola najzásadnejšia noc v mojom živote. Večer boli „oni" a „ja". Ráno sme už boli „my".
Už sa nebojím, že ich bolí, keď ich stískam. Rada s nimi občas spoločne zaspávam, neviem sa nabažiť, keď sa obaja naraz pritúlia. Vážim si každú tú chvíľu, tuším, že ich bude stále menej. A bojím sa, že im ublížia iní. Keď rozprávajú o tom, ako sa v škole dohadujú a niekedy aj pobijú, ako niekto inému robí zle, vravím si - chcela by so vás objať tak ako v tú prvú noc a ochrániť vás. Ale už sa to tak nedá, už je to vaša cesta. Už pri nej len asistujem a môžem odvrátiť len časť ohrození. Ten strach tu už asi bude vždy. Ale aj spomienky na prvú noc. Počas ktorej mi došlo, že deti robia mamy obrovskými bojovníkmi.
