Prvý rok

Prvý rok je asi najťažší. Neviem to presne, lebo zatiaľ máme s deťmi spoločné len štyri a skoro pol. Na náš prvý rok si však spomínam dosť matne. Lebo to bolo také ťažké, že som mnoho zážitkov radšej vytesnila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)

No pocity sa mi vrátili - včera. Volala mi priateľka, jej maličký má presne mesiac. Na svet prichádzal ťažko, ale už je dobre. Krásne priberá, všetci okolo ho zbožňujú. Hm. Zdá sa, že všetci okrem vlastného tatka. Priateľka je zatiaľ s bábätkom u svojich rodičov. O pár dní sa mala nasťahovať k milému, vytvoriť novú rodinu. No ten jej včera povedal, že mu je samému dobre a nech to tak ostane. Že ich bude ďalej navštevovať cez víkendy a podporovať, ale bojí sa spoločného bývania. Takže žiadne spoločné bývanie nebude. Priateľka mi to hovorila cez slzy a ja som bola taká prekvapená, že som nevedela reagovať.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri tom telefonáte sa mi vrátili pocity bezmocnosti, ktoré ma prepadali, keď mali moji malí pár týždňov a mesiacov. Bola som na tom podobne - tiež bez chlapa, u mamky, pre pomoc. Chronicky nevyspatá, vyčerpaná a s pocitom zlyhávania som sa tešila na každý víkend - keď za deťmi a za mnou jazdil manžel. Aspoň cez víkendy mi pomáhal tie večne ukričané uzlíčky nosiť, tíšiť, prebaľovať a zabávať. V nedeľu odchádzal za prácou a mňa prepadala beznádej - ďalších päť dní to bude zas len na mne. Mamka mi pomáhala, ale aj tak to bolo strašne ťažké. Nevedela som inak - nedalo sa v tých prvých mesiacoch myslieť len na deti. Myslela som aj na seba a často som sa v tých dňoch ľutovala. Ale vedela som, že jednoducho musím. Namiesto mňa sa o malých nikto nepostará. Na mne je - vstávať, tíšiť, prebaľovať, nosiť, do úplného vyčerpania. Určite to bola aj láska, ale najmä zodpovednosť, ktorá ma dvíhala z postele. Občas čistá vypočítavosť (či pud sebazáchovy?) miernila tón reči - keď unavená zakričím, bude to ešte horšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Po prvých troch mesiacoch som sa vrátila domov k chlapovi a bojujeme odvtedy spolu.

Teraz už len spomínam na to, aké je to pre čerstvých rodičov ťažké. Keď majú deti mesiac, dva, aj tri - nevedia veľmi dať vedome najavo náklonnosť k mame či otcovi. Najmä prijímajú - jedlo, starostlivosť, lásku. Trvá dlho, kým prestanú len brať. Až po roku, možno ešte neskôr sa to u nás zmenilo. Deti začali dávať. To, čo sa nedá opísať a ľudia bez detí nepochopia. Neviem si dnes predstaviť život bez detí, oni mu dali nový rozmer. Ale naozaj - v tých prvých mesiacoch je ťažké ustáť to.

Hm. Milý mojej priateľky sa má. Má na výber. A vybral si nechať všetku zodpovednosť na mamu. Ostať sám a bez starostí. Iste, bojí sa. Kto by sa nebál. A nechce sa úplne zničiť. Kto by sa chcel... Je to také pohodlné, byť rodičom len na chvíľu. A potom mať čas na regeneráciu a na seba. Malého nepripraví o otca úplne, len trochu. A ďalej ich bude ľúbiť. Iba dokazovať to bude inak. A možno časom, keď bude drobček väčší, si k nemu nájde cestu.

Skryť Vypnúť reklamu

Je mi z toho smutno. Poznám viac tatkov, ktorí ten prvý detský rok nezvládli. Išli ľahšou cestou. Chlapi prestali byť chlapmi. Tí krpci si to nezaslúžia. Nezaslúžia si mať za tatkov zbabelcov.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu