Väčšinou si ju zalievam do termohrnčeka a beriem ako spoločníčku na preplnené ranné cesty. Zahreje dlane, kým ju nesiem do predsiene. Tam preberá štafetu Matúš. Ja do auta nesiem jeho ťažkú aktovku, on moju kávu. Opatrne a sústredene, podáva mi ju do otvorených dverí.
Inokedy si kávu nesladím, táto však sladká je. Niekedy kakaová, s malými kúskami cereálnych omrviniek. Ochutená rannou pohodou, s príchuťou detí tešiacich sa na ďalší deň. Výnimočná.
„The grass is greaner...“ Veľa vecí je doma iných, než kdekoľvek inde. Veľa vecí sa doma zdá lepších a možno nemusia byť. Ale toto viem s istotou. Barista či kaviarnik v najlepšom podniku na svete by mi ráno nespravil lepšiu kávu, než tú, ktorú si s raňajkovým mliekom od mojej dcéry, naservírovanú mojím synom, odnášam z domu.
