O chvíľu vonia ráno aj vodou po holení vo výťahu po susedovi. Niekedy drahým parfumom susedky zhora, občas aj psíkmi spodných susedov - hlavne, keď prší ich vôňa tam ostáva. Odprevadím deti do škôlky a zavonia káva. Horko, horúco, tá vôňa robí polovicu pôžitku, ktorý káva má.
Deň je potom veľký mix vôní. Každý raz iný. Vonia mi obed, ktorý varím a upečený koláč. Čistiaci prostriedok pri upratovaní. Mám rada, keď nám spálňa vonia čerstvo vypratou bielizňou. A niekedy sa pristihnem, že chodím do detskej izby len tak, bez viditeľného dôvodu. Prídem a nadýchnem sa - privoniam k perinke a odloženým kúskom oblečenia, pritisnem si veľkého plyšového medveďa, putovného na spanie, ktorého si malí striedajú po týždňoch.
Keď ich popoludní idem vyzdvihnúť, deň začína ísť z kopca. Rozoznám to ľahko - na chodníku míňam ťažký pot chlapov, čo sa vracajú domov. V potravinách vôňu pečiva vystriedala vôňa škatúľ nevyloženého tovaru, okolo ktorých sa motá predavačka so zvädnutým úsmevom. Vonia nám potom spoločný podvečer vonku pri Dunaji. Svieži vzduch sa občas zmieša s pachom výfuku auta, ktoré tam nemá čo robiť. Keď máme šťastie, stretneme dvojicu jazdkýň na krásnych koňoch.
Večerný výťah často hovorí o zafajčenom susedovi a druhom, ktorý každý deň končí pivom a slivovicou.
Krásne mi vonia večerné kúpanie. A potom moja posteľ. Na chvíľu ešte doplnená vôňou čerstvých stránok knihy. A potom už len - spánok.
Deň sa naplnil. Mám z neho ďalšiu zbierku vôní. A viem, že zajtra pozbieram novú. Jéj. :)
