Abbey Road. Help! Sgt. Pepper´s. A Hard Day´s Night. The White Album. Skvelé, že ich naši vozili z dovoleniek v Juhoslávii a Maďarsku. V spomienkach sa vraciam - tieto pesničky mám spojené s veľmi špecifickými chvíľami. To som si vždy v sobotu podvečer nakládla všetku vypratú bielizeň k doske, časť nakropila a začala žehliť. V kuchyni sa zvŕtala mama, otčím niečo niekde majstroval, brácho a sestra v detskej a ja som mala celé hodiny pre seba. Žehlenie som milovala. Krásne pri ňom vidno ako pekne ide práca a ubúda jej. A pritom sa dá rozmýšľať a lietať. S kazetami od Beatles. Stála som dvanásťročná pri doske a pohmkávala si melódie. She´s leaving home after living alone for so many years... Čo sa stalo, že to dievča odchádza, behalo mi hlavou. Nevedela som si predstaviť, naivne žijúca v usporiadanom idylickom domove, prečo sa dievčina naozaj zbalí a nadránom odíde preč. Od mamy a otca, ktorí po nej nájdu len prázdnu izbu.
Už som veľká, po kuchyni behám teraz ja ako mama. She´s leaving home počujem po rokoch rokúcich. Mávala som tú hudbu na kazetách a keď mi vykradli auto, vzali aj tie. Vlastne, len tie, iné nič sme tam nemali. Čistím zemiaky, hrá Beatles a zas si pohmkávam. Vracajú sa spomienky, nálada aj otázka - prečo to dievča odchádza? Ale v hlave je o jednu myšlienku viac. Bolo by úžasné, keby raz moje deti počúvali tú pesničku rovnako ako ja. S naivným začudovaním nad potrebou odísť vzdorovito z domu a spáliť mosty. Bolo by úžasné, keby náš domov bol pre nich taký, ako vedeli vtedy urobiť naši pre mňa.
