Nakopla som vrtuľu spolu s vysávačom a pustila sa do toho. Boľavé kríže som na gauč vystrela po troch hodinách. Nejako dlho sú preč, pomyslela som si. Presne minútu na to sa ozvalo vrznutie bráničky a sojkin hlas. Drobka vošla do dverí rozhorúčená a s vlasmi strapatými od vetra, v ruke prak. Zbojník s tatom kráčali kúsok za ňou v družnej debate o dobytí Anglicka. Hm, prišla som o zaujímavý kus pekného dňa... „Nazbierali sme ti tie šípky!“ Šípky. Jasné. V piatok som sa vyhrážala, že by som chcela urobiť šípkový sirup, keďže som naň našla super recept. Teraz som však ustatá sedela v obývačke a s desom pozerala na kilo a pol drobných plodov, ktoré volali po spracovaní. Šesť večer. Au.
Malá miska na nečistoty, veľká medzi kolenami na obriadené plody, v ruke ostrý nôž. Čistila som ich hodinu a pol. A to som ich ešte nezbavovala zrniečok. Recept mal dve verzie a ja som sa zbabelo priklonila k časovo a energeticky menej náročnej. Aj tak som sa drobným ostrým chĺpkom nevyhla. Počas čistenia to ešte šlo, no po následnom mixovaní ma už svrbeli ruky, tvár, krk aj brucho – ako to, že tie potvorské šípkové zrnká prejdú cez oblečenie???
Malí sa zatiaľ hrali s tatom a pozerali na rozprávky. Och! To som si mala čo vymyslieť! Ale cesty späť nebolo. Očistiť. Zomlieť. Uvariť. Prepasírovať. Prihriať. A do fliaš. Poslednú som zátkovala o pol desiatej, a to mi hodnú chvíľu pomáhal v príprave aj muž. Vkladala som ju hore hrdlom vychladnúť do veľkej vázy a škrabala sa na líci. Ktovie, či tie potvory chlpaté omínajúce zmyje jedna dôkladná sprcha... Hm. Možno je to taký malý trest. Za to, že som čas s rodinou vymenila za servis a pokus.
Ráno som fľaše s voňavou jemnou a krásne oranžovou tekutinou ukladala do špajze. Budeme mať pre malých, keď ich budú obiehať bacily. Prírodný domáci zdravý extrakt. „Podarilo, sa maminka?“ Podarilo. Ale vlastne, ako sa to vezme. Zakaždým, keď im zo sirupu nalejem si asi spomeniem aj na neznesiteľné omínanie po celom tele. A krásny, potenciálne spoločný čas, o ktorý som prišla. Nie je každý deň nedeľa. Ale občas by som chcela vedieť robiť zázraky. Tak, aby bol aj poriadok, aj sirupy – ale aj aby som hry s chrústmi mohla prežívať naplno, nielen ich - ako túto nedeľu - počúvať spoza kuchynského rohu...
