Kuchyňa plná vôní, tak to mám rada. Neponáhľam sa, vymýšľam. Na slano aj na sladko. A ešte čosi navrch. V hrnčeku ostalo po pralinkách trochu roztopenej čokolády. Čo s ňou... to by šlo. Zo špajzy vyberám krásne mäkké slivky a vlašské orechy, čo priniesol manžel od milej panej z trhu. To som dávno nerobila. Babičkina maškrta. Slivky v čokoláde. Jednoduché, ale geniálne. Chrumkavý orech v kyslastej slivke a celé obalené v rozpustenej horkej čokoláde. Poukladať vedľa seba, nech sa nedotýkajú a nechať pomaly stuhnúť, aby ostali leské. Podávať v malých množstvách, ukrutne rýchlo sa míňajú. O týždeň sa uvidím s otcom, dlho sme spolu neboli. Vezmem mu pár. Bude prekvapený.
Ako sa orechy strácajú v mäkkej dužine, som späť v hnedej škodovke, ktorá cestuje po starých kľukatých cestách z Prešova za babičkami na sviatky na Moravu. Kdeže sú diaľnice a detské sedačky. Hodiny štuchania na zadných sedadlách so sestrou, ktorej je rovnako dlho. Nepýtame sa kedy tam už budeme. Poznáme to, za dlho. Ale vieme, že bude dobre. Naši sa striedajú za volantom, občas aj trochu hádajú alebo nerozprávajú. Nerozumieme tomu. Stále vravia, že do debát dospelých sa nemáme pliesť. Tak si hľadíme svoje. Čítame si, rátame stromčeky za oknami domov, hráme slovný futbal. Zotmelo sa. A konečne sme tam. U babičiek to vonia ako nikde inde. Môžeme nazrieť do špajzky a potešiť oči, ale jesť až ráno. Je noc a vtedy sa už nemaškrtí. Vo veľkých škatuliach naskladané krásne drobné vianočné koláčiky. Úžasne veľa ich je. Pre rodinu, priateľov, susedov, kolegom do práce, niečo poslať do Rakúska... A sú tam aj slivky v čokoláde. Tých nie je veľa, slivky sa ťažko zháňajú. Ráno si jednu dám. Veľmi ju chcem zjesť pomaly. Ale nedá sa! Babička sa smeje a vraví, že urobíme ďalšie. Objíme ma. Tvár zaborím do jej zástery a vtedy ešte neviem, že práve tu a práve teraz je chvíľa, na ktorú budem raz spomínať ako na dokonalú.
Prinesieš tie čokoládovo čokoládové, opýtala sa ma nedávno priateľka, keď sme sa dohovárali na stretnutí. Jasné, povedala som. Dnes som to ja, kto občas pečie pre iných. Veci sa zmenili. Babička už roky vypeká hore v oblakoch. Sama mám deti a veľmi dobre rozumiem tomu, že malí by nemali počúvať spory rodičov. Mamka býva ďaleko od nás, okolo Vianoc a zvykneme navštíviť. Otec má inú rodinu. Už dávno nepotrebujeme roztiahnuť na sviatky stôl, aby sme sa zaň vošli.
Všetko je inak. Len tie slivky v čokoláde chutia stále rovnako.
