Studentočka

Detský tábor, mám asi deväť. Hlavný inštruktor je môj otec a úmerne tomu sa celý čas správa. Venuje nám so sestrou pár minút denne a keď sa pohádame so spolubývajúcimi, opýta sa síce prečo, ale vysvetlenie počúva neprítomne. Je celý deň v jednom kole. Aj by som mu to vyčítala, ale je to autorita, tak som ticho. Posledný večer, veľký oheň. Sedím s ostatnými deťmi v chuchvalci, kde najmenej dymí. Tati v ruke gitara, pre všetkých hrá. Ide pieseň dokola je jeho obľúbená disciplína. Všetci sa chytáme, spievame dobré dve hodiny. Večierka, dobrú noc. Ale deje sa niečo zvláštne. Dostávam výnimku. Tati ma vypýta od mojej inštruktorky, nemusím ísť spať s ostatnými. Ostávam teda pri ohni s dospelými. Repertoár sa úplne mení. Detské pesničky odišli do chatiek, spievajú sa ľudovky. A zrazu otec zatiahne celkom inak. „Studentačka, zarja vastočnaja...“ Po rusky, som prekvapená. „Je to krásna pieseň, nostalgická. Mám ju rád.“ Počúvam otca, obdivne sledujem prsty na strunách. Takéhoto ho nevidno často. Nepoznám to a je mi ľúto, že nemôžem spievať s ním. Hlas sa nesie nocou, keď skončí, ostane chvíľu ticho. Takto možno kedysi spieval mame, pomyslím si. A želám si, aby noc trvala týždeň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

O nejaký čas sa so Studentočkou stretnem v škole na ruštine. Fakt je pekná, ľahko sa mi učí. Spomínam na otca, dlhšie sme sa nevideli. Má svoju rodinu, my s mamkou žijeme inde a v podstate si nechýbame. Nechytá ma žiadny smútok, len mám chuť naučiť sa pesničku, ktorá tak príjemne znie.

Čas všetko mení, aj cesty od ľudí k ľuďom. Ako dospelí sa vraciame do detstva, premýšľame o vzťahoch. Niektoré končia, iné rekonštruujeme. Rodiny sa rozrastajú o ďalšie deti. Stretnutí nie je viac, len sú iné. Plánujeme ich a chvalabohu sa zatiaľ ešte väčšinou nekonajú okolo pohrebov, ale pri príležitostiach narodením a svadieb. Po rokoch sedím zas vedľa otca a on má v ruke gitaru. Ešte nie je večer a namiesto pri ohni sedíme pri stole, v spoločnosti priateľov a najbližších. Rozprávame bez zábran a presne tak isto aj začíname spievať. Zatiahneme pár ľudoviek. Dobrý muzikant zahrá čokoľvek. Otec sa chytá aj na melódie, ktoré nepozná. A tie známe spievame na moje prekvapenie dvojhlasne. „A ešte jednu moju srdcovku,“ hovorí otec. „Studentačka...“ Musím privrieť oči... pánečky, to si pamätám! Ale predsa si nemôžem po tých rokoch spomenúť na slová... Ale... áno! Hlboký otcov hlas sa ozýva a ja k nemu pridávam svoj. Vyspievam každé jedno slovo. Ostatní sú ticho. Nepoznajú. Pozeráme s tatim na seba – a neviem, či sa viac čudujeme alebo tešíme. Posledný tón, záverečný akord. Otec pustí gitaru, objíme ma a pobozká na líce. V otcovej rodine sa vyznania nikdy nenosili. „Mám ťa rád“ má rôzne podoby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď večer zaspávam, pred očami mám obraz otca s gitarou a v ušiach pomalé tóny. Spoločná Studentočka. Chvíľa navždy odložená v konzerve s nápisom Krásne spomienky. 

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu