A keď sa deti narodili, správy od mamy k mame pridali na intenzite. Každá rátame aj drobné. Odporúčania, kde sa na čom dá ušetriť boli vždy príjemný dôvod zavolať kamarátke. Deti rastú a potreby sa menia. „Som práve pri regáli s hračkami a majú monsterky za dobrú cenu. Kúpim ti?", volala mi včera kamarátka. Ako predtým plienky, máme teraz zmapované športové potreby, kiná, kníhkupectvá, galérie. Tamtamy bijú ďalej, len trochu inak naladené.
Vážim si ich, ale nie len preto, že ušetria námahu a peniaze. Oveľa viac pre mňa znamenajú tým, že vôbec sú. Že mám priateľov, ktorí si na mňa spomenú v tých najvšednejších chvíľach. Že pre nich nie sme len vzdialené mená, s ktorými sa občas pozdravia a ozvú sa, keď niečo samy potrebujú. „Čo sa deje?", opýtala sa ma priateľka pred pár dňami, keď sa trafila do smutnej chvíle. Volala mi kvôli dobrému filmu pre krpatých, ale ja som počula „záleží mi na tebe, mrzí ma tvoje trápenie". A keď sa spýtala: „Môžem pre teba niečo urobiť?", odpovedala som: „Už si urobila. Tým, že si sa opýtala." Každá máme kopu svojich starostí. A aj tak myslíme na iné. Snáď tie tamtamy nikdy neprestanú.
