Topánky

Odomkne a cez staré dvere vojde do známej vône. Za tie roky ju už cíti iba takto zrána. Odklopí časť pultu a prejde poza neho do malej zadnej miestnosti. Odloží si igelitku s obedárom a rozhliadne sa. O hodinu otvára. Dovtedy má čo robiť. Večne špinavými polepenými prstami prelistuje kôpku ružových lístkov. Vytiahne tie najspodnejšie. Dobre, tieto sľúbil odovzdať dnes. Začne prehrabávať tašky navŕšené vedľa pultu. Tu sú. Podrážka. Zips. Pracka. K týmto chceli čo? Pozrie lepšie na lístok s číslom. Aha, remienok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vymení si okuliare, posadí sa na malú stoličku, nahrbí sa ku kopytu a vytiahne nástroje. Parádne topánky potrebujú delikátnu opravu, pani nechce, aby ju bolo vidno. Podrážku pracovných môže zalepiť aj menej precízne - toto nemusí vyzerať, hlavne, aby ešte chvíľu držalo. Do otvorenia ostáva pár minút, ale už odomkne nervóznej žene podupkávajúcej pred dverami. Žena vojde, nasaje ťažký pach lepidla, gumy a kože, pokrčí nos a snaží sa hlavne ničoho nedotknúť. „Dve päťdesiat.“ Pani skontroluje nové opätky a zašitý švík, bez slova zaplatí a urýchlene odchádza.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi nad ľuďmi veľmi nerozmýšľal. Bolo mu jedno čo si kto myslí. Lenže potom ho pritlačil lis a zrámoval mu nohu. Lekári zachránili čo sa dalo, ale aj tak už naspäť do fabriky nemohol. Tak sa naučil opravovať topánky. Pridelili mu v dome služieb malý priestor a stanovili otváracie hodiny a cenník.

Zo začiatku sa skoro každý deň čudoval. Nekvalitné lacné biele čižmy vôbec nepasovali k nahodenej paničke. Rozpadnuté tenisky zas k obtlstlému chlapíkovi. Často chodili starší ľudia s detskými topánkami a naopak mladíci s babkovskými čižmami. Nikdy so zákazníkmi veľmi nehovoril, nie je ten typ. Ale zato počúval a viac sa díval. Naučil sa čítať ľudí, ktorí prichádzali. A to, čo sa dozvedel, prenášal do svojich opráv. Na okopaných detských poltopánkach si dal záležať – priniesla ich pani s dvoma deťmi, v bruchu tretie. Do opätkov statnej blondíny pokojne zatĺkol veľké klince – tá je rada, keď ju je pri kráčaní počuť. Zapínanie na kanadách mladému chalanovi opravil tak, že vydrží ďalších dvadsať rokov – ešte mu síce budú ťažké, ale sú po otcovi, ktorý ho čakal vonku. Občas sa niekto začuduje, ako môže vyžiť z drobných, čo tie opravy stoja. Len pokrčí plecami – topánky sú stále lacnejšie, keby zvýšil ceny, mohol by rovno zavrieť.

SkryťVypnúť reklamu

Nevie o tom, že by sa v meste chystal otvoriť nový, mladší obuvník. Čoskoro možno budú žobráci častejšie pri kontajneroch nachádzať topánky s drobnými chybičkami, ktoré ich majitelia nevedia opraviť. Nikam sa neponáhľa, ale už má skoro sedemdesiat. Nepotrvá dlho a zamkne posledný raz. Ubalí si cigaretu a vyjde pred dvere. Ktovie, kto raz bude vyprázdňovať zaprataný priestor, napadne mu, keď si o chvíľu znovu sadá k ponku. Na tie stiesnené miestnosti plné starých topánok a štipľavého pachu ľudia možno radi skoro zabudnú... 

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

137 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu