Hovorí o svojej pani učiteľke z hudobnej. Je to asi najstaršia učiaca učiteľka, akú poznám. A je obdivuhodná. Odchovala generácie hudobníkov. Učí v ZUŠke moje deti hre na akordeón. Minulý týždeň mi zavolala. „Dobrý večer. Promiňte, že takto ruším, chtěla bych jednu vec...“ Českoslovenčina. Pani učiteľka býva v Bratislave aspoň polstoročie a stále hovorí zmiešane. No, nenalepilo sa. Telefonovala kvôli fašiangovému koncertu, s prosbou, aby som deťom pripravila kostým k ich ukrajinskej pesničke. A ešte jednu vec chcela. Pochváliť dcéru, ako jej hra na akordeón ide. Julka chodila pôvodne len na flautu. Na hodinách s bratom zvykla čakať, kým sa tie jej začnú. Akčná pani učiteľka jej v nestráženej chvíli posunula harmoniku... a o pol roka sme našli na vysvedčení známku aj z druhého nástroja. Šikovná je, vraví učiteľka, tak aby sme vedeli.
Deti nosia domov ňou ručne napísané partitúry. Niekedy prídu úprimne smutné, hodina nebola vydarená. Inokedy s čokoládkou namiesto pochvaly. Chodia domov s pikoškami z hudobného sveta. Pani učiteľka je ako ich babička. Pýta sa ich ako sa im darí, vie, aké knihy čítajú, aké máme doma zvieratko. Nezdá sa, že sú pre ňu len žiaci. A to, čo ich učí, nie je len mechanické zvládanie nástroja. Jej nadšenie hudbou je krásne nákazlivé.
Na fašiangovom koncerte vystupovala pani učiteľka spolu s deťmi - s baranicou na hlave. Nebola v kostýme sama. Učitelia s klaunskými nosmi, obrovskými sombrerami, nalepenými fúzmi zbavovali deti trémy a zabávali ich. Dokonca si tak ako deti pripravili vlastné vystúpenie.
Veľa sa v týchto týždňoch hovorí o učiteľoch. Oprávnene. Po tohtotýždňovom fašiangovom koncerte som si zasa raz povedala, že tých, ktorí dávajú a rozdávajú sa, nájdeme nielen na základných a stredných školách. Ukazujú deťom iný rozmer vedomostí a zručností. Nepočuť o nich často. Malo by. Som si istá, že ak sa mojich detí raz ako dospelých niekto spýta na najvýraznejších učiteľov, ktorých stretli, pani učiteľka Hlaváčková bude medzi nimi.
