Univerzita

Hľadám študijné, je tam, kde bývalo. Teta ma posiela ďalej. Vchádzam do majestátnej budovy vedľa. Posledný raz som tu bola poriadne dávno na nejakých promóciách. Vestibul je prázdny. Počuť len mňa. Stúpam po schodoch a kroky... cupkajú! Fíha! Takto moje kroky nezneli už poriadne dlho. Väčšinou je ich zvuk podpätkové klopkanie, rázne vykračovanie, niekedy dupot. Teraz - cupkajú ako dievčaťu. Ako študentke, ktorá zas niečo zabudla, zanedbala, nestihla. A teraz ide k paniam úradníčkam zahanbene sa opýtať, čo s tým.  

Neviem, ako to urobili tí, čo túto školu stavali. Má zvláštnu moc. Uberá roky. Skúste si to :) Nie je to vôbec nepríjemné :)