Do bratislavskej synagógy, jedinej v meste, odvčera môže každý. V jej vrchnej časti, v priestoroch kedysi určených ženám, otvorili Židovské komunitné múzeum. Komunita židov bola v Bratislave silná a veľká stáročia. Kedysi tu stáli synagógy tri a bolo tu dvadsať modlitební.
Už okná oproti synagóge majú zaujímavú históriu. Sedávali za nimi agenti Štátnej bezpečnosti a fotili a zapisovali všetkých, ktorí sa chodili dnu modliť. Včera by som na ich záberoch objavila aj ja. Nemám pokrytú hlavu, ako väčšina vydatých žien okolo. Vchádzam bázlivo, neisto, na nových miestach to tak býva. Hľadím na železobetónové piliere, kovový svätostánok, strohé ozdoby. Malé okná prepúšťajú prekvapivo veľa svetla. Je tu sivo a v zime určite strašne chladno, aj preto bude múzeum otvorené len v lete. Cítim sa cudzia, ako sa obzerám a chcem vidieť každý detail. Staré stavby ma vždy zaujímali, spojené s náboženstvom o to viac. Ale ľudia okolo sa usmievajú - a moju zvedavosť prijímajú zhovievavo.
Synagóga vznikla v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Je zvnútra menšia, než sa zvonka zdá. Takmer bez výzdoby, kubistické ornamenty o to viac vyniknú. Nežidia to všetko uvidia zvrchu z ochodzy. Tam je múzeum so zbierkou starých judaík, ktoré doteraz verejne nevystavovali. Tiež rituálne predmety, svietniky, zlatom vyšívané plášte, vzácna je tabuľa s obrazom požiaru Bratislavského hradu z roku 1811.
Prví židia sa na území Bratislavy objavili vraj už v rímskych časoch. Komunita sa výrazne začala rozrastať v 11. storočí. A časom sa Bratislava stala vďaka významnej škole - ješive - jedným z najdôležitejších miest židovského sveta. Komunita silnela do druhej svetovej vojny. V roku 1940 tu žilo vyše 15 tisíc židov. Po vojne ich ostala tretina. Osobné predmety, rituálne, klenoty, dokumenty spolu s predmetmi náboženskej obce s vysvetlením pomôžu ľuďom urobiť si obrázok o tom, ako žili v Bratislave židia, ale nielen oni.
Nie som Bratislavčanka, ani židovka. Ale teší ma odkrývať prach starých vecí a miest. Tých, ktorí by o starej Bratislave vedeli rozprávať už veľa nie je. A tak som úprimne rada, že je ďalšie miesto, kde sa dá o histórii mesta a jeho ľudí niečo dozvedieť.
