Je o veľa hodín neskôr, poriadne sme pretiahli večierku, roboty bolo veľa. Líham si a malých zacítim pod hlavou. Dobrú noc, chrústici, zaželám im v duchu a je mi fajn. O pár dní sa vraciam domov. Matúš mi otvára vysmiaty, Julka sa ním stojí uslzená. Bábika, po mne je. Aj dobrých emócií je na ňu niekedy priveľa a aj keď je jej dobre, občas plače. Stíska ma a nechce sa odlepiť - maminka, to je dobre, že si už doma. Pomáhajú mi vybaliť sa, vraciam im vankúšiky a ďakujem. Poslúžili, super, že ste mi ich požičali.
Je ďalší deň ráno. Matúš sa prebral sám a vybehol mi pomôcť s prípravou desiaty. Je čas zobudiť aj sestru. Odhrniem žalúziu: „Dobré ráno, Julinka, treba vstávať." Prichádzam k posteli s veľkou zababušenou kopou. Odhrniem cíp periny a objaví sa tvárička zastretá vláskami s pevne zavretými očami. Keby mohla, spí ešte dve hodiny. Pohladím ju a paplón odtiahnem o niečo viac. Jej obľúbený plyšový Holý Havko dnes leží bokom. Sojka má v rukách požičaný vankúšik a tuho ho v spánku stíska. Vydýchnem a teraz sa pre zmenu chce plakať mne.
Som si istá, že keď sa budem baliť nabudúce, zas si rada vezmem o trochu väčšiu tašku.
