Vyberá si z gumičiek, zatiaľ čo sa snažím jej ryšavú riavu usporiadať hrebeňom. Všetko jedno. Vlnky sa upracú, o chvíľu je zas uličnícky strapatá. Žiadna princezná, aj keby ňou trochu chcela byť. Pozerám sa na tváričku obrúbenú kučierkami. Ofinka už ide trochu do očí. Pri ušiach sú kratšie. Prilepila sa jej tam žuvačka, zašila sa vtedy sama do detskej, odcvakla zlepenec a dorovnala druhú stranu. Teraz jej vypadávajú z copov - a tak sa jej to páči.
Miluje keď za ňou vlásky vlajú pri behu alebo na hojdačke. Skoro na všetkých fotkách ich má pouzlené a polepené. Nevie, prečo sa na ňu pozerám a usmievam sa. Nevie o svojej kráse a nemá potrebu nijako ju tvoriť, upravovať.
Detstvo je nádherné. Strapaté vlásky a široký úsmev. To sú najkrajšie doplnky zo všetkých.
