Jeden z Matúšových bojovníkov. Neviem, kde sa tam vzal. Drží meč a štít, hlava vztýčená. Hračka. Spoločník. Má výborné načasovanie. Zbojníci sú preč už pár dní a mne je tak tupo smutno. Má skvelú veľkosť, môžem ho skryť v dlani. Je dokonalý v tom, ako si pri ňom okamžite dokážem predstaviť chrústa sústredeného nad bojovou formáciou. Obyčajný kus umelej hmoty. Úžasný.
Neviem, odkiaľ prišiel tento bojovník. Možno som ho v jeseni našla pohodeného v aute, možno zapadnutého niekde v predsieni a nechcelo sa mi ho odnášať do detskej. Najlepšie veci prichádzajú nečakane. Môžem myslieť na hocičo, ale vždy, keď sa ho vo vrecku dotknem, vrátim sa na zem. Do pokľaku na svetlý koberec k hradu z kociek. Do dokonalého sveta, usmiateho, hravého, bez starostí, v skvelej spoločnosti. Tam, kde je mi najlepšie. A je mi super.
