Písmo:
A-
|
A+
Úplne nanič cesta, mrmlala som si. Vzadu v aute jeden kamarát, vedľa mňa na spolujazdcovom sedadle druhý. Nájdem to a doveziem ich tam, tú starú šachtu im musím ukázať, sľubovala som viac sebe než im. Áno. Ešte chvíľu rovno, potom doľava pri smerovej tabuli. A kurník. Strmina, ostrá zákruta a ešte k tomu klzko. Keď pôjdeme peši, nestíhame... Dám to! Šmyklo ma takmer do plota, ale auto to vybalansovalo. Naveľa naveľa, na dvojke a potom na jednotke po asi dvoch kilometroch do kopca sme boli na mieste. Uf.
„Kokos. Šoféruješ ako chlap!" Vydýchol kamarát, keď sme zastali. Nepovedal mi to prvý raz.
Nuž, čo už. Viem :) A už som aj chlapov učila jazdiť ...
Ale ďakujem! Málokedy počuje človek - žena takú pochvalu. :)
