Tak ako je v ich dvore cez víkendy živo, cez týždeň stíchne. Decká sú v škole a škôlke, dospelí v práci. A potom sa v piatok podvečer ozve z okna jedného z bytov na poschodí „um-ca - ca" a trvá do večera. A keď je v sobotu pekne, hrá aj celý deň. Niekedy dosť nahlas, aj tak, že ma to občas nebaví. Čo už. Majú radi, keď je veselo. Popri tom robia na dvore - okolo áut, záhradiek, vešajú bielizeň, posedávajú na lavičkách, okrikujú rozbláznené deti.
Sú v našom blízkom susedstve. A sú to Rómovia. Učia sa, pracujú, nerobia bordel. Fungujú spolu. Aj s nami ostatnými. V meste 40 minút od hlavného. Podobne vzdialeného ako Plavecký Mikuláš a Kuchyňa a veľkého ako Malacky, napríklad.
Stále počúvam o rómskej reforme a riešení rómskeho problému. Hm. Tak mi napadá. Čisto pre inšpiráciu. Možno sa politici v lete mali ísť pozrieť nielen k Rómom do osád. Ale aj na podobné miesto ako je v našom susedstve.
