Veľakrát som mamku pozorovala ako pravidelným pohybom navíjala krásne valce. Z nich sme potom spoločne plietli. Odvíječ příze a Navíječ příze bývajú každý vo svojej škatuli. Majú dizajn zo sedemdesiatych rokov a cenu orazenú ružovou pečiatkou. Najprv Odvíječ. Na stôl pripevniť terčík a k nemu štyri kovové ramená. O kúsok ďalej Navíječ - podobný mlynčeku so sosáčikom. Tiež prišrubovať na stôl, vpravo od Odvíjača tak, aby ani jednému nič nebránilo v pohybe, kľukou von. Netreba ani návody, zložíte ich celkom inštinktívne.
Kedysi sa vlna nepredávala namotaná v klbôčkach, ale spradená na dlho. Možno aj vy ste ju držali na napriahnutých rukách, zatiaľ čo mamka alebo babka trpezlivo odmotávali. Inak sa z toho nedalo pliesť. My sme robiť nemuseli. Pomáhali Odvíječ a Navíječ. Boli rýchlejšie, vlna bola správne napnutá a pekne sa pri pletení ťahala. Určite nemajú menej ako päťdesiat rokov. Stará dvojka, ktorá nepotrebuje jediné zlepšenie - stále funguje, perfektne a spoľahlivo
Dnes už si ani nepamätám, čo sa kedysi dalo kúpiť za 65 a 35 korún československých. Asi aj preto, že som si cenu československých korún veľmi neuvedomovala. Koruny rátala mamka. Som rada, že sa 65 a 35 korún rozhodla na tie dna prístroje dať. Ako dievča ma fascinovali. Ako dospelá ich oceňujem. A vždy, keď pravou rukou točím kľukou a ľavou si pridržiavam vlnu natiahnutú od kovových ramien, myslím na zabudnutých majstrov a kutilov. Minimum súčiastok, jednoduchý mechanizmus, pohodlná obsluha - a šliapu ako hodinky. Skvelé. Zďaleka nie všetko staré je zabudnuté a nepotrebné. Aj keď tej vlny v pradenách, ktorá si ich pýta, je teraz už veľmi málo...
