K dverám išli spolu s mamkou. Otvorili - a nikto za nimi nestál. Len na zemi ležalo niekoľko zabalených balíčkov. Pre dievčatá, dve sestry. Darčeky. Od otca.
Už niekoľko rokov bývali bez neho, v inom meste. V poslednom čase sa aj málo vídali. Menej často, než mali a boli zvyknuté predtým. Nie preto, že by nechceli. A pokiaľ vedela ani nie preto, že by nechcela mamka.
Teraz tu bol. Autom prešiel tam a späť vyše sto kilometrov. Chcel ich obdarovať, potešiť. Zazvonil a rýchlo odbehol. Musel sa ponáhľať, inak by ho za tými dverami našli stáť.
Škoda, že neostal.
Pretože to, čo bolo v balíčkoch si už nepamätá. Zato v pamäti ostalo niečo celkom iné. Zvláštny smutný pocit zo zazvonenia a prázdna po ňom.






