Zbožňujem svojho zubára

Keď som bola asi v treťom mesiaci, veľmi previnilo som zavolala zubárovi, ktorého som nevidela dobrých pár rokov. Jasné, príď, objednal ma s úsmevom. A nezmizol mu ani počas vyšetrenia. Urobil, čo bolo treba, vysvetlil, že to, že deti berú mamám zuby je povera a musela som sľúbiť, že pár mesiacov po pôrode prídem zas. Prišla som. A odchádzala s ďalším sľubom - keď budú mať malí prvé zuby, tak okolo roka, prídem zas. „Povozím ich na kresle, ukážem svetielko, pustím vodu, bude zábava. Nech sa ma neboja", vysvetľoval zubár Miško.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

A tak aj bolo. Povozil, poukazoval, zasmiali sa, hoci sprvu mali krpci pred jeho plášťom rešpekt. Po roku sme tam boli zas a potom znovu. Na rozlúčku dal malým drobnosť zo zásuvky s hračkami, ktoré tam má pre každý prípad a malú pastu. Matúš si odvtedy odmieta čistiť zuby inou značkou. Dovtedy sme zubára Miška potrebovali len preventívne. A chodili sme k nemu aj pre vybudovanie si návyku a zbavenie sa strachu.

Ale prišla chvíľa, ktorej som sa bála. „Maminka, bolí ma zúbok asi." Manžel kukol baterkou a naozaj, v zadných zuboch, kam kefka ťažko dočiahne, to bolo akési tmavšie, než má byť. Tak som malého objednala.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ordinácia zubára Miška je celá vyzdobená detskými kresbami. Na jednej má tvár zubov asi šesťdesiat - „to aby som sa nenudil", s úsmevom zubár kresbu komentuje. Prichádzame už podvečer a zubár rozhodne nevyzerá, že by celý deň nemal čo robiť. Malý sa bojí. Vie, že choré zuby treba vŕtať a bolí to. Zubár Miško ho usadí do kresla a pozrie do pusy : „Áno, Matúš má v zadných zuboch dosť hlboké ryhy." Z druhej strany kresla pozorujem ako sa prehrabáva všelijakými inštrumentmi. „No, Matúško, teraz ti tam nastriekam vodičku, pozri, takto", vezme niečo, nasunie na nástavec, pustí z toho malému trochu vody na ruku, poškrabká ho tým a šup do otvorenej pusy. „To je vody, čo? Odsajeme, neboj. Ale ty sa vody, nebojíš, však? Veď vieš plávať", neprestáva žartovať a malého akurát mrzí, že s otvorenými ústami sa ťažko smeje. Šup, šup, zrazu zistím, že vŕta a už tretí zúbok. Krpec ani raz nestisol rúčku, čo som mu držala. Plomby dať, vyleštiť, nafluórovať. Celé to trvalo asi štvrť hodiny. Žiadna bolesť, žiaden krik, strach nikde. „No, teraz nebudeš hodinku nič piť ani jesť, dobre?" S tým sme sa lúčili.

Skryť Vypnúť reklamu

Uvidíme sa zas o pol roka. A už teraz sa teším. Viem, že malých nebudem musieť na nič prehovárať. Nemajú pred zubárom blok ani strach, nemajú prečo. Naopak, majú ho radi. Miško je zubár s darom. Zubár, čo sa správa ako kamarát. Zubár, čo sa nebojí detí a deti ho za to milujú. A som si istá, že nie som jediný rodič, čo ho takisto zbožňuje.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu