Julinka má kopu želaní. Panovačne a veľmi zriedka aj pokorne nám ich hovorí. Najčastejšie počúvame o živom koňovi a cukríkoch. Na to prvé je ochotná si chvíľu počkať. Toho druhého sa dožaduje pomerne okamžite. Ale teraz sa zamyslela hlbšie. Zvláštne je tá detská hlavička urobená. Susedia vedľa nej priania pomerne nesúrodé. Rozhodne stoja za zamyslenie. Krpatá očakáva, že jej ich pomôže naplniť Ježiško, keďže „modlička" je jeho.
„Modlila som sa, maminka, aby: po prvé ste sa vy dvaja s tatom mali radi. Potom, aby tato nemal veľké brucho. Aby Matúško nebol chorý", významne sa pozrie na angínujúceho brata. Roztiahne ústa do širokého úsmevu: „A ešte som sa pomodlila, by tetu Julku neštípal jazyk. A ja aby som neprďošila."
No, držím Ježiškovi palce :)
