Suchou nohou sa dá prejsť takmer doprostred koryta. Pod nohami chrumkajú kamienky a mušličky. Nevinia voda, jemne je cítiť dno. Stopy po kolesách v mäkkom povrchu usvedčujú zvedavých cyklistov aj motorkárov, hlboké stupaje nechávajú peší.












Len labute nič nevyrušilo. Rovnajú si krídla iba trochu ďalej od brehu. Aj tak onedlho odletia. To už možno bude voda späť. Raz za rok tak vidieť Dunaj je zaujímavé. Malé napomenutie, že veci nemusia byť tak, ako sme zvyknutí a aj voda, ktorá zvyčajne prúdi mocne a zdanlivo neskrotne, môže zlenivieť a zoslabnúť. Tak ako všetko ostatné na svete.