Keď sme rozhodli, že ideme navštíviť Švajčiarsko, jednoznačne som si aj ja vyznačil jeden z hlavných cieľov. "Misia fondue", ako som si ju nazval, sa okamžite stala jednou z mojich dovolenkových priorít. Niežeby sa fondue nedalo pripraviť aj u nás doma alebo nebodaj nedalo zaobstarať v niektorej zo špeciálnejších reštaurácií, ale tu išlo trošku o niečo viac. Bol to predsa jeden z mojích školských snov. Vrelo si pamätám, ako sme vyhladovaní, sediac na poslednej hodine dňa, ktorou bola nemčina, snívali o roztavenom syríku, ktorý si namáčame na chlieb alebo zemiaky. V ústach sme mali slinky a so spolužiakom sme si vraveli: "Raz pôjdeme do toho Švajcu a dáme to fondue..."
Nakoniec som sa do toho "Švajcu" vybral, ale nie so spolužiakom. Ten je mimochodom kdesi na misii, niečo sa mi marí, že v Kosove alebo tam kdesi na Balkáne...on isto testuje trošku iné jedlá. Ale späť k téme. A aby ste si nemysleli, že som tak trošku mešuge; do Švajčiarska som samozrejme nešiel výlučne s cieľom dať si trošku syru. Šli sme tam navštíviť nášho dobrého priateľa, oného času misionára, ale o tom možno nabudúce... A samozrejme sme šli obdivovať krásy tohto zaujímavého štátu.
Prestaň už s tým fondue!!!
...zahriakli ma všetci v druhý deň nášho krátkeho pobytu. Fondue, fondue, fondue... musím sa priznať, chytil som mániu. Šli sme si pozrieť Zűrich a ja som už len očami brázdil reštaurácie. Nie som až taký gurmán (nedokážem zjesť všetko), ale v tej chvíli ma pochytila taká jemná gurmánska mánia. Poobede sme šli na turistiku a ja som v horskej chate zase pátral po fondue. Ono ho totiž nerobia v každej z reštaurácií. A tak som kamarátom pílil uši, ale bola sranda. Začali mi slovo fondue počítať. Za jeden deň napočítali niečo cez tridsať a ja som sa len smial, rovnako ako oni.
Luzernské dobrodružstvo
Po úvahe sme sa rozhodli, že pred nížinami severu dáme prednosť horskému prostrediu. Veď kto by si už trošku neobzrel Alpy, aj keď len menšie, keď už je tak blízko nich?Bolo ešte len deväť ráno, ja som už stihol 10-krát spomenúť fondue. Áno, musím sa priznať, už som to nedokázal kontrolovať.
Vierwaldstättersee - Jazero štyroch kantónov
Po ľahkej turistike sa nám vyskytol nádherný pohľad na obrovské jazero, ktorého tvar tiež symbolicky pripomína kríž z vlajky Švajčiarska.
Majestátny vrch Pilatus
Aj vám hneď napadlo, že odkiaľ vychádza pomenovanie tejto hory? Nemýlili ste sa. Podľa legendy na tomto mieste zomrel slávny rímsky prefekt, správca Júdey, ktorý dal ukrižovať Ježiša Krista - Pontius Pilát. Z jednej strany hora pripomína ležiacu skamenenú tvár.Na jej vrchol vedie lanovka. My sme však vystúpili na prvom prestupe a vydali sa na pešiu turistiku (nepotrebovali sme vymrznúť ako skupinka Japoncov, ktorú sme stretli dole v dedine).A po takej turistike, aj keď nenáročnej, človek vyhladne. A trikrát hádajte, na čo som opäť začal myslieť. Nuž, všetci sa schuti zasmiali, zviezli sme sa dole do dediny a vydali sa hľadať príjemnú švajčiarsku reštauráciu.
Strastiplná cesta - hotová expedícia
Aj takým pomenovaním sa dá nazvať hľadanie reštaurácie, kde by podávali fondue. Žalúdky všetkých už boli prázdne a preto bola zúfalosť ešte silnejšia. Nikto z nás predsa nemal chuť na nejaký fastfood. Boli sme predsa v alpskom meste. Teda až tam sme museli zájsť, tam nás navigovala ukecaná navigácia. Viete, v Švajčiarsku je zložité cestovanie autom v meste. Cesty sú super aj značenie, ale Švajčiati stále prestavujú. Takmer by ste nenašli mesto, v ktorom by vám hlavu nezamotalo niekoľko obchádzok. Aspoň bola sranda, s kňazom - saleziánom v aute sa nenudíte nikde. On to bral asi najveselšie... Aspoň sme si pozreli toto nádherné mesto, ktoré sa pýši mnohými nádhernými historickými pamiatkami. Asi najznámejšou z nich je Most vetešníkov (Speuerbrűcke). Až vtedy mi bliklo, že to je ten most, na ktorý sa stále doma vypytoval môj otec, že či pôjdeme aj na ten drevený most. Historické centrum rovnako stálo zato.
Po viac ako hodinovom pátraní sme však konečne natrafili na náš vytúžený cieľ. A názov podniku nemohol byť výstižnejší - FONDUE HAUS. Srdce zaplesalo, úsmev sa objavil na tvári a žalúdok sa ozval zvučným tónom. Čo čert nechcel, čašníčka bola Slovanka a tak sme si robili anglicko-nemecko-rusko-slovanské srandičky. Človek sa dohovorí všade... A neviem, či treba písať viac, fotky hovoria sami za seba aj za mňa:-)
A aké boli moje dojmy?
Super, len trošku sýte a určte nič moc pre tých, ktorým syry zapáchajú. Ja som si však pochutil, aj keď si viem viac toto jedlo predstaviť ako večerné papaničko pri dobrej parte a dobrej fľaške vínka. A keď už je reč o vínku, podarilo sa mi aj malé gurmánske faux-pas. Dal som si k tomu pivko. Určite to pokazilo celkový dojem a možno aj chuť.A možno ešte jedna rada pre tých, ktorí tiež budú chcieť vyskúšať fondue priamo v Švajčiarsku - pre dvoch vrelo stačí porcia pre jedného.Z útulnej reštaurácie som vyšiel napráskaný a s vynikajúcim pocitom, že som si splnil to, čo som si kedysi dávno na strednej predsavzal na hodinách nemčiny... Do centra mesta sme odchádzali spokojní a prenechali sme v reštaurácii miesto .... no 3- krát hádajte komu ... našej starej známej skupinke premrznutých Japoncov z vrchu Pilatus :-)
Sayonara, teda chcel som povedať Auf Wiedersehen!
