Marek Strapko
Politika Pomôž aj ty zastaviť zlo, pretože ich voliči istotne prídu!
Tento boj nikdy nemožno vzdávať. Zajtra máme v rukách najsilnejší nástroj demokracie, ľudskosti a zdravého rozumu!
Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené
Tento boj nikdy nemožno vzdávať. Zajtra máme v rukách najsilnejší nástroj demokracie, ľudskosti a zdravého rozumu!
Konšpirácie spôsobili obrovskú tragédiu a konšpirácie chcú ďalej škodiť a "zabíjať".
Nie, nejedná sa o novú vojnu. Irán a Rusko sú spojenci...rozdiel v uliciach je však markantný!
Hovorí so slzami v očiach Valentína, ktorej syn zahynul vo vojne. U nás vychádza prieskum, z ktorého mrazí v chrbte.
Akýsi múdry človek raz o tebe povedal, že si asi najhlúpejšou neresťou - vredom duše. Aj napriek tomu žneš úspechy!
Tak vyzerali ulice po bujarej silvestrovskej noci. Bez ilúzií - ľudia sú všade rovnakí.
Myslel som si, že práve oni u tí najväčší ignoranti a zaostalí vo vzťahu k vede. Zdanie často klame!
Striehnu farizejským okom. Stačí tak málo a otvára sa priestor pre cynickú kritiku. Rakúska vláda si tiež nedala pozor.
Treba zaň ďakovať a neustále si to pripomínať. Obzvlášť v dobe, kedy sa hlúposť šíri svetom a zabíja - ľudí aj vzťahy!
Po dlhom čase derby pred divákmi. Všetci to akosi čakali a nakoniec to aj tak všetkých prekvapilo. Tentokrát ale prekonalo všetky prípustné hranice...
Dnes sme s gymplákmi pozerali dokument o krajine, ktorá je najjagavejším príkladom policajného štátu a absurdnej totality v jednom. Bolo to veľmi podnetné a tak vzdialené, že človek by sa neváhal zasmiať...
Oznámila mi rozhodne. Nepýtal som ani na to, je to akosi téma dneška, dosť ľudí sa tým chváli. Za stromom vykúkala smrtka - už si brúsila kosu...
Už nech je tento rok za nami, skonštatovala s povzdychom známa pri pohľade na trosky po chorvátskom zemetrasení. Rok to bol skutočne ťažký a úplne iný ako všetky, ktoré sme pred ním mnohí poznali. Nájdeme v ňom štipku radosti?
Z opatrení som taký nahnevaný...ani ruky si už nedenzifikujem!!!, povedal mi jeden známy, samozrejme bez rúška. Bohužiaľ nie je jediný, podobne iracionálne zmýšľajúci. Epidémia hlboko zasahuje aj našu myseľ.
Neohlásený protest počas núdzového stavu, pri zákaze zhromažďovania viac ako šiestich osôb. Ja si nemôžem ísť zahrať hokejbal a vygumované gebule sa v stovkách zhromaždia vybiť si testosterón...
A zrejme to aj tak nepomôže. Medzi nami navždy budú ľudia tolerantní, ale aj takí, ktorí myslia iba na seba. A niekde v strede sa nachádzajú neidentifikovateľní - mudrlanti, špekulanti, samozvaní experti...
Pretože inak je aj, pôvodne spravodlivá, kampaň Na životoch čiernych ľudí záleži, len anarchistickou bitkou, plnou hnevu, nenávisti a hlúposti. Sociálne siete sa napínajú do roztrhnutia, ulice horia - plytkosť človeka Západu.
Mnohí ľudia pravidelne chodia k vešticiam, mnohí sa denne riadia horoskopmi, iní svedomito meditujú, umiestňujú nábytok do energetických polí alebo nosia kamene a iné ozdoby, zaručujúce kadečo. Diskvalifikuje ich to snáď?
Inokedy by som sa ich prítomnosti dychtivo stránil. Prefíkaný vírus však všetko otáča hore nohami. Mnoho z nás sa spolu s prísnymi opatreniami mení. Príroda však šľape ďalej.
Tvrdia mnohí a bude ich časom len pribúdať. Práve preto si treba pripomínať tieto hrozivé udalosti. Svet sa odvtedy v mnohom zmenil...