Už sa zdalo, že sklapli. Predsa len, povedať v dnešnej dobe, že epidémia je vymyslená, je už ozaj sústo pre zdatných psychiatrov. Opäť však stačila jedna osobná tragédia a vlna bezbrehej hlúposti sa valí našou spoločnosťou...
Zazvonil v čase, keď sa bytom premiešavali vône kapustnice, čerstvých posúchov a vysmážanej ryby. Stal sa našim hosťom...netradičné Vianoce.
Zaskočený touto otázkou som chcel odpovedať ako Bolek Polívka doktorke v kurvahošigutntág. Slušnosť a úcta k danej osobe však dajako zvíťazila a ja som sa pustil do nekonečnej debaty...
Slnečný podvečer zahalilo rúcho dymu. V očiach mnohých slzy a smútok zo straty toľkej krásy - hmotnej, ale najmä duchovnej. V takýchto chvíľach sa vedia ľudia naplno prejaviť... Nádej však ostáva.
Vianoce alebo Veĺká noc? Keď som bol malý, mal som v tom jasno. Darčeky nepustia a Vianoce u mňa vždy víťazili. Nič na tom nemenil ani fakt, že aj na Veľkú noc som sa pri šabečke dokázal "dobre nabaliť". A keby sa spýtate, Vianoce by vyhrali u väčšiny ľudí, dokonca aj u veriacich. Sú to preda také milé, roztomilé sviatky, plné pokoja. Oslavuje sa narodenie dieťaťa. Naproti tomu Veľká noc vyznieva smutne, veď predsa v onen osudný deň zomiera človek. Avšak práve tam sa skrýva to obrovské tajomstvo, že sa jedná o ten najvzácnejší čas!
Predstavte si, že sedíte na stretnutí s majiteľom úspešnej nadnárodnej spoločnosti. Ten sa zrazu postaví zo svojho kvalitného koženého kresla, odbehne do kuchyňe a začne vás obsluhovať. A vám to začína byť zvláštne a možno aj trápne. "Nemá vlastnú sekretárku? Pomiatol sa snáď?", prebieha vám hlavou množstvo otázok. On je aj napriek tomu, že v podstate nemáte záujem o to, aby ste boi obsluhovaní, teda už vôbec nie samotným šéfom, neoblomný a trvá na svojej službe...
Síce neexistuje záznam ničoho, čo by niekedy povedal, Nič to. Jeho veľké skutky hovoria za všetko a nahrádzajú veľké reči. Nie je teda typickým vzorom siláka a alfa samca, aké sa nám predstierajú za vzor mužstva dnes. Zásluži si však obrovský obdiv. Navyše ak jeho meno nosí množstvo mužov po celom svete. Viete, o koho sa jedná?
Vianočný čas v domove dôchodcov vie byť veľmi zaujímavý. Na chodbe stromčeky a ozdoby, v izbičkách obyvateľov často adventný veniec a v jeho strede fotky blízkych alebo zosnulých. Spomienky sa vynárajú, najmä teda tým, ktorí nemajú to šťastie stráviť aspoň "Sviatky pokoja" v kruhu svojej rodiny. A preto sa ako zlý had zakráda samota a pocity menejcennosti. Nik z týchto starých a chorých však nie je zbytočným....dôkazom je aj tento vianočný verš, ktorým vás z pera jednej z obyvateliek chcú všetci pozdraviť a zaželať vám "Šťastné a požehnané Vianoce".
Kvetná nedeľa - slávny príchod dlho očakávaného kráľa, ktorý prichádza pokorne, na chrbáte oslíka. Dav jasá a víta ho spevmi chvál. Aj napriek tomu ho už o niekoľko dní rovnako hlučne posiela na pochod smrti. Dav je nevyspytateľná "veličina". Aj my sme často súčasťou tohto rútiaceho sa hurikánu. Dokážeme v ňom stáť pevne na zemi?
Keď príde na pretriasačku téma pôstu, zvyčajne si predstavíme človeka so zúfalým pohľadom, ktorý sa zubami nechtami snaží zrieknuť sa niečoho, čo má veľmi rád. Sladkosti, iné jedlo, alkohol, to sú asi najčastejšie témy na pôstny režim. A veru, niekedy dá zriekanie veľa zabrať a odnášajú si to všetci naokolo. Niet sa potom čo čudovať, že z pôstnehu režimu majú iní zábavu. Pôst však nie je vždy iba o horkokrvnom boji proti žiadostiam tela, teda aspoň by nemal byť.
Znova sme o rok starší. Aspoň tak si hovorievame pri vyznamných sviatkoch. Áno, znie to ako gýč. Každý rok to isté - rovnaké zvyky, rovnaké jedlá, podobný priebeh dňa. Znova sú tu sviatky radosti, pokoja, lásky a mieru. Znova sú tu Vianoce...
Je toho plný internet, televízia, noviny. Veľký škandál na Slovensku - pápež bez udania dôvodu odvolal obľúbeného arcibiskupa. Množstvo ľudí smúti a množstvo ľudí sa z toho smeje a kritizuje. Veľa z nich by však len chcelo vedieť: "Prečo??". V tejto súvislosti však môže byť položená aj iná otázka, pre katolíkov podstatnejšia: "Čo to znamená pre mňa a pre moju vieru?"
Kto ešte dnes nestihol potriasť niekomu rukou a popriať mu šťastný nový rok? Stihol to už takmer asi každý. Nový rok - nový začiatok. Prajeme si najmä veľa zdravia, pokoja a šťastia. Čo sa ale skrýva pod tým šťastím?
Človek je zvláštny tvor. Má rozum, má schopnosť rozmýšľať. Väčšinou si je vedomý svojich zlyhaní a chýb. Aj napriek tomu sa stáva, že ich často opakuje. Môže ho to časom trápiť, ale nemusí. Kde je trpezlivosť a snaha, všetko sa zvládne.
Vianočné reklamy od októbra, vianočné stromčeky a svetlá od začiatku novembra. Veľa ľudí to znechucuje. Čo ale povedať na to, keď sa do "vytvárania vianočnej atmosféry" zapojí vyretušovaný politik z billboardov?
Pivo, pre mnohých zlatý mok, pre súčasnú koalíciu po včerajšom hlasovaní predmetom rozporov. Je tento nápoj až taký neodolateľný, že niektorí poslanci dokážu kvôli zvýšeniu jeho ceny hádzať polená pod nohy svojim vlastným straníkom?
Žiaden zázrak - to len pri vláde nie sú ľudia, ktorí sa skrývajú pod populistickú značku s názvom "národné cítenie".
Inými slovami sa nedá vyjadriť dnešný šok, ktorý som prežíval pri snahe o zjedenie nedeľného obeda...
