Keď mi raz kamarát poslal jednu z pesničiek, chytilo ma to len čiastočne. Vtedy som ani netušil, že je to len začiatok nového hudobného dobrodružstva. Opäť sa mi raz potvrdilo pravidlo, že pri dobrej hudbe trošku trvá, kým jej skutočne prídeš na chuť.
Postupne som sa však, viac-menej náhodne, dostal k ďalším super songom. Niektoré agresívnejšie, zdiaľky pripomínajúce kapelu Linkin Park, niektoré krásne balady a opäť niektoré, prinášajúce absolútne odlišné pohľady na rock a metal. Sympatie postupne rástli, dozvedel som sa, že kapela existuje už od roku 1996 a je skutočne úspešnou a veľmi aktívnou na turné. Priznám sa, že pre môj hudobný štýl je popri kvalitnej hudbe podstatné aj pozadie kapely, jej životný štýl, názory, texty... a že manželia v kapele, ktorí berú na turné aj svoje dve deti. Tak to je už silná vec...ak berieme do úvahy životný štýl a osudy mnohých rockových hviezd.
Takže kapela dosť koncertuje - pozerám a zistím, že v blízkej dobe sa ukáže v Bratislave, vôbec poprvýkrát na Slovensku (november 2019). Dlho som premýšľal, ktorú z kapiel alebo interprétov by som chcel ešte niekedy vidieť. Smutne som skonštatoval, ako som premeškal Garryho Moora a Linkin Park. Cítil som, že treba do toho ísť. Váhal som, ale našťastie zasiahol osud. Priateľ kamarátky, metalový fanatik, mi kúpil lístok. Ani sa ma nič nespýtal. Dosť dobré od týka, ktorého som poznal 20 minút.
Deň koncertu
Nadšenie stúpalo. Prvýkrát som šiel na koncert kapely, ktorú ani moc nepoznám. O to krajšie bolo očakávanie. Decká v škole to zdieľali so mnou. SKILLET mnohí poznajú a počúvajú. Opäť raz som si k nim mohol nájsť cestu a v mnohých deckých a tínedžerských očiach som stúpol na rešpekte. Díky SKILLET!
Valíme po diaľnici, auto hučí hudbou a cesta ubehne veľmi rýchlo. Prišli sme v riadnom predstihu, stíham ešte aj pár pív (však to vypotím - hovorím si). Typická vôňa rafinérie a omrznuté ruky pri čakaní na vstup nám akosi nevadia. Po miernom zdržaní konečne otvoria a my sa ocitáme v zaujímavom priestore. Pripadám si ako vo futuristickej počítačovej hre. "Rafinery Gallery" je skutočne uzamknuté miesto, ale hneď tuším, že zvuk a atmosféra bude výnimočná.
Predkapela Devour of the Day to rozbalila naplno. Priznám sa, keby koncert skončil už vtedy, mal by som zážitok. Čakanie na hlavnú hviezdu večera tak bolo nanajvýš príjemné a krátke.
SKILLET rovnako nezaváhal a predčil moje očakávania. Zvuk uzatvorenej haly umocňoval drsnejšie songy a naopak, pri jemných baladách vytváral pocit iného sveta. Osobne som si užil práve balady a zimomriavky pokryli celé telo. Nepreháňal by som, ak by som priznal, že sa mi miestami tisli slzy do očí. Veď kombinácii gitár a violončela je niečo nádherné!
Spevák bol úprimne užasnutý atmosférou a keď sa pýtal, že kto je na ich koncerte poprvýkat, zrejme čakal všetky ruky hore. O čo väčšie bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že toto nie je len efekt prvého koncertu na Slovensku, ale drvivá väčšina skákajúcich túto kapelu navštevuje pravidelne.
Z tohto celého krásneho koncertu bol dojímavý aj príhovor, venujúci sa smrti speváka Link Park. A vlastne, príhovor bol venovaný všetkým strápeným a trpiacim depresiami a smútkami všetkého typu. Pesnička "Victorious" , ako všetky ostatné chcela prehovoriť a povzbudiť, a to nielen mladých, ale všetkých. Veď ruku na srdce, kto z nás nie je niekedy "dole"?
Tento koncert bol niečím zvláštny. Bol jednoducho silný. Som nesmierne vďačný, že som tam mohol byť a verím, že to nebolo poslednýkrát.
SKILLET už navždy ostane mojou obľúbenou kapelou. Presvedčili ma o pozitívnej sile hudby a taktiež aj o tom, že skromnosť nie je v hudobnej brandži nemožnou...
Dve baladky:
Niečo rýchlejšie:
