Pesničky Garyho Moora som niektoré poznal, ale poriadne som do jeho tvorby prenikol až minulý rok, kedy som na jednom lokálnom festivale videl Gary Moore - revival. Zhodou náhod tam spieval moj dávny kamarát zo školy. A spieval naozaj dobre a dokonca celý revival bol fantastický.
Keď si človek vypočul pesničky ako Still Got the Blues alebo Parisienne Walkways, sediac na stoličke s pivkom v ruke a zatvorenými očami...neexistuje takmer krajší hudobný zážitok.
Po včerajšej smutnej správe ma zalialo množstvo výčitiek. Prečo si nešiel do Prešova? Mohol si ho vidieť, bol by si spokojneší.
Bol by som?
Asi ani nie. Možno by ma to šoklo ešte viac ako môjho kamaráta, ktorý ho zažil na Benátskych nociach.
Splnil by som si sen, ale Garyho život by to asi nevrátilo.
V živote som zažil už všetky moje najoblúbenejšie kapely, ktoré ešte hrajú...Gary zostal mojím snom.
Už je to asi jedno, osud to tak asi chcel. Garyho Moora som naživo mohol vidieť, ale nevidel som.
Ale jeho odkaz, hudobný odkaz, bude s nesmrteľnými songami žiť navždy. Veď máloktorý gitarista hral s takou obetou a láskou ako Gary.
S modlitbami sa pripájame k Tvojmu želaniu: "Oh Lord, Please don't let me be misunderstood!"
R.I.P.
Gary Moore
(1952-2011)
