Existujú ľudia, ktorí si svoje zlyhania neuvedomujú. Sú ale aj takí, ktorých miera sebareflexie je vysoká. Každé svoje zlyhanie, či už v rodine, práci, kolektíve, činnosti, prijímajú s veľkou dávkou sebakritiky. Zo svojich chýb sa snažia poučiť.
Nemusí však ísť len o vážne zlyhania a chyby. Práve naopak, najhoršími sú chyby všedné. Má ich každý z nás. Robíme ich často, až natoľko, že nám prischnú. Ako sa hovorí - "každý más voje muchy". To znamená, že nikto isto nie je dokonalý. Možno sa to o niekom dá povedať, podľa jeho vystupovania si to myslíme. Ale nepoznáme jeho iné stránky, takže s určitosťou to povedať nemôžeme.
A práve tieto malinké osobnostné črty sú často prekážkou, ktorá bráni rozvoju osobnosti.
Malé chybičky ako častá podráždenosť, prílišná emotívnosť, prchkosť, nervozita, vzťahovačnosť, panovačnosť, urážlivosť. Všetko toto brzdí a narúša tok dobrých medziľudských vzťahov a znižuje mieru nášho EQ.
Ako už bolo písané vyššie, niekto si ich neuvedomuje, niekto ich úmyselne priehlada. Niekto ich však chce odstrániť, uvedomuje si ich a mrzia ho.
Koľkokrát sa ale stane, že sa zopakujú? Koľkokrát sa stane, že človek si už myslí, že sa ich zbavil a príde krízovová situácia, únava, preťaženosť a skrat - človek znova zlyhá?
Vtedy sa zdá, že všetka snaha, všetko sľuby a opanovania boli len zbytočnými skutkami bez pozitívneho výsledku. CHYBA!
Robíš chyby a uvedomuješ si ich? Mrzia ťa a chceš ich napraviť? Si nespokojný s nejakou črtou tvojej osbnosti, s nejakou zlou vlastnosťou a chceš ju odstrániť? Nedarí sa ti to?
NEVADÍ!
Si na správnej ceste. Základom je sebauvedomenie, sebareflexia a tú ty máš. Nemysli si, že niečo, čo máš v sbee celé roky odstrániš zo dňa na deň.
Možno to potrvá týždne, mesiace alebo celé roky. Ale podarí sa to.
Nemysli an všetky opôtovné zlyhania. Nemysli na ne, ale mysli na to, ako ich odčiniť. Snaž sa ich obmedzovať. Určite sa ti to niekedy podarí. Mysli potom na všetky tie situácie, kedy si sa zachoval tak ako by si sa chcel zachovať vždy.
To ti pomôže zlepšiť sa, to ti dá silu vytrvať vo svojich predsavzatiach a snahách. Nariekanie "nad rozliatym mliekom" a zamýšlanie nad opätovnými zlyhaniami je zbytočné...namiesto nich je ten správny čas na ich odčinenie a budúce vystríhanie sa im.
Treba si priznať: Sme len ľudia, tvory s mnohými chybami. Sme často nedononalí.
V tomto kontexte treba zmýšľať. Aj voči iým. Aj k nám sa ľudia chovajú zle, kritizujú nás neprávom, vybíjajú si na nás zlosť, krivdia nám...neoplácajme im to, neskritizujme ich. Snažme sa im pomôcť a rozvíjať v nich schopnosť vlastnej reflexie.
Nedokonalosť je prirodzená a len vďaka nej dokážeme poznať vzácne cnosti, ktoré v sebe chceme vytvoriť.
Túto zdĺhavú cestu však neraz stretne zlyhanie. Ale aj to môže byť pozitívnym prvkom a štartérom, ešte väčšej, snahy.
Pokiaľ žijeme, stále máme dostatok času. Treba len začať a vytrvať.
Aj dnešný deň so sebou prináša množstvo výziev...Obstojíme v nich? - To je len na každom z nás.
