Nájsť odpoveď na túto otázku nie je vždy ľahkou záležitosťou. Otázka strachu už od počiatku zamestnáva mysle filozofov a psychológov po celom svete. Niektorí ho považujú za niečo, čo je neoddeliteľnou súčasťou osobnosti človeka. Iní o ňom hovoria ako o prekážke úspešného života.
Strach sám o sebe môže mať rôzne príčiny a určite môže byť aj užitočným. Vďaka strachu sa v určitých situáciách môžme vyhnúť nebezpečiu a tým si prípadne zachrániť minimálne svoje zdravie. Takisto treba brať ohľad na strach, ktorý vznikne prekonaním veľmi napätej situácie alebo šokového zážitku (po havárii, úraze atď.)
Podobne som na fenomén strachu nazeral aj ja. V podstate som sa nad tým vôbec nezamýšľal, až do jednej chvíle...
Pred pár mesiacmi som sa stretol s kamarátom. Dlho sme sa nestretli a prvá novinka, ktorú mi oznámil bola, že ho nechala priateľka. Bol z toho sklamaný a evidentne sa potreboval vyrozprávať. Neustále sa sám seba pýtal, že kde nastal v ich vzťahu zlom, prečo to dopadlo tak, ako to dopadlo.
A vtedy to prišlo. Pri chutnom obede zrazu položil lyžičku a povedal, že za všetko môže ten strach -strach, ktorý sa stal komunikačnou bariérou v jeho neúspešnom vzťahu.
Za čo všetko ešte ten strach môže?
Koľkokrát sme zo strachu pred reakciou druhého nepovedali úprimné slovo?
Koľkokrát nám práve ten strach zabránil rozhodnúť alebo zachovať sa správne?
Koľkokrát sme zo strachu o seba samého ublížili tým druhým?
strach, strach, strach...
Ten nebezpečný nepriateľ ľudskosti. Votrelec, ktorý spôsobuje krízy vzťahov, manželstiev...vnáša žiarlivosť, nenávisť, závisť, neochotu, sebeckosť, nečinnosť, lenivosť, zatrpknutosť, podráždenie...
Nie je podstatou realistického vnímania medzinárodných vzťahov práve strach tým, čo vedie štáty k boju? Strach je teda aj pôvodcom násilia...vojen, zabíjania, vrážd.
Žiadny konflikt, ktorý nastane vo vzťahoch ľudí sa nezaobíde bez strachu! Ak strach nie je jeho prvotnou príčinou, tak aspoň dopĺňa tento model nepokoja.
Veľakrát by pri tom len stačilo nebáť sa. Viac si veriť. Veriť svojim schopnostiam, ale takisto aj budovať dôveru vo vzťahoch, aspoň vo vzťahoch s blízkymi osobami. Nebáť sa komunikovať, priznať si chybu, ale takisto aj upozorniť na zlé konanie iných, a to všetko bez strachu z jeho reakcie a bez strachu o seba samého.
Podľa Morgana Sccota Pecka je strach jednou z foriem lenivosti. Človek radšej nekoná, lebo sa bojí, že stratí to, čo má. To ho uzemňuje a zabraňuje mu v budovaní vlastnej kariéry a takisto aj k budovaniu zrelých vzťahov (či už v rodine alebo mimo nej).
Strach podľa indického filozofa Jiddu Krišnamurtihu bráni zrelosti.
Preto sa naučme nebáť sa, aj keď nie vždy je to ľahké. Môžno pomôže spomenúť si na situácie, kedy nám strach zabránil vykonať niečo správne, alebo si spomeňme na slová Jána Pavla II., ktoré vyriekol pri vystupovaní z lietadla na Slovensku: "Nebojte sa!"
