A príbeh mladého Angličana, Shauna Attwooda pokračuje:
"Spočiatku sme ľuďom ponúkli extázu zadarmo. Organizovali sme akcie, kde všetci pachtili po tejto droge. Desať-dvadsať-sto a tak ďalej. Ráno som počítal peniaze. Biznis šiel podľa plánov a zakrátko pre mňa pracovali stovky dílerov. Náš tým sa rozrástol aj o ochranku a ďalších členov, ktorí dohliadali na hladké plynutie obchodu. Všetko to bolo ako sen - zarábal som moje vysnívané milióny. Priemerne som predal aj 30 tisíc tabletiek týždenne.
Keď ma prišli navštíviť rodičia, chodievali často, boli na mňa pyšní. Neverili vlastným očiam; vila, v ktorej som býval, všetko to bolo neskutočné. Tento život bol snom, v ktorom som sa nebál ničoho. Teda až na jednu vec - aby sa moji rodičia nedozvedeli skutočnú pravdu. To ma desilo zo všetkého najviac."
"Raz sme však spozorovali človeka, ktorý prišiel predávať do nášho lokálu. Cítil som problém a ten aj nastal. Bol som pozvaný na stretnutie, na veľmi zvláštne miesto. Pripomínalo to iný svet. Muž, sediaci za pultom mi nepovedal nič viac, iba ponúkol svoju spoluprácu. Odmietol som. Odmietol som spolupracovať s talianskou mafiou.
Od tej chvíle to bol boj o život, v ktorom som sa svojou chybou ocitol sám. Už a až vtedy som si uvedomil, do čoho som sa dostal. Neukľudnila ma ani zakúpená brokovnica, ktorú raz nedopatrením zbadali aj moji rodičia. Našťastie som im vysvetlil, že v Štátoch je to celkom normálna vec - chrániť sa zbraňou. Paranoja a strach však nadobro ovládli môj život a preto som s "biznisom" skončil. Vrátil som sa k svojej starej práci, investoval som na burze. Myslel som si, že je všetkému koniec a že už navždy budem môcť viesť normálny život."
"Všetko sa však razom zmenilo. Niekto zaklopal na dvere môjho malého bytu a ja som razom "vytriezvel", už z môjho druhého naivného sna. Bol som odvedený do vyšetrovačky. Opäť som si naivne myslel, že na mňa nič nemajú. Všetko až do chvíle, kedy priniesli nekonečný register, v ktorom som bol vykreslený v skutočne pravom svetle. Hrozilo mi až dvesto rokov za mrežami. Našťastie pre mňa, po dvoch rokoch som bol odsúdený na 9,5 roka väzenia - všetko vďaka dohode o vine a treste. Bol som uväznený v Maricopa County Jail, vo väzení s príšerným zaobchádzaním. Neexistovala tu morálka a disciplína, ani ochrana väzňov pred krvilačnými spoluväzňami. Jedlo bolo často pokazené, väzni infikovaní rôznymi chorobami. Povedal som si, že nie je možné, aby v civilizovanom svete existovalo miesto, v ktorom niet zábran ani žiadnych ľudských práv.
Začal som písať denník, zaznamenával som všetky detaily väzenského života. Podarilo sa mi prepašovať zapisky rodičom, ktorý ich následne uverejňovali na anonymnom blogu. Svet sa konečne dozvedel o tomto pekle na zemi. Bol som rád, pretože to pomohlo. Pomohlo to nielen mne, ale všetkým väzneným."
"V roku 2007 som bol prepustený a deportovaný do Británie. Aká to radosť, mať zase slobodu, mať všetko vzácne. Tieto hodnoty som si uvedomil až za mrežami. Zaslepený vidinou peňazí som si jednoducho predtým neuvedomoval do akého zla sa rútim a za sebou ťahám aj iných..."
"Najviac ma však bolela a do teraz aj bolí skutočnosť, že mojim rodičom som klamal do očí. Ranil som ich. Boli na mňa hrdí a pritom som bol len obyčajným žločincom. Aj napriek tomu ma neopustili a zostali so mnou..."
Shaun napísal dve knihy o svojom pobyte vo väzení a jeho sestra o vplyve väzenia na rodinný život.
Momentálne sa venuje prednáškam a protidrogovej výchove školákov.
Shaun dostal druhú šancu. Málokto by veril, že sa môže zmeniť. V niektorých krajinách by dozaista dostal trest smrti, alebo doživotný trest.
Najmä v prípade trestu smrti by už zrejme nemal šancu ukázať, že v každom človeku sa nachádza kúsok dobra.
Väzni, málokto im verí a väčšina ich zatracuje. Áno, niekedy aj právom.
Niekedy však nevieme, prečo sedia, prečo konali tak, ako konali.
Život je totiž plný skratov a životných omylov, ktoré sa mnohokrát nedajú vymazať.
Shaun však dostal unikátnu príležitosť odčiniť, aspoň čiastočne, to, čo zlé z prostého kariérizmu a zaslepenosti vykonal.
Kiež by takých alebo podobných prípadov bolo čo najviac...
*odkaz na dokument: http://www.youtube.com/watch?v=-jJcFLnV7g8