Spomínam si na rána, kedy som nemohol vstať. Prebdená noc, nesprávna zábava alebo jednoducho len lenivosť. Vtedy sa ráno stáva nepríjemným okamihom.
Spomínam si na dni, nebolo ich málo, kedy som si neuvedomil to šťastie - zobudiť sa, postaviť sa bez pomoci na vlastné nohy a smelo vykročiť do nového dňa.
A hlavne, spomínam si na rána, kedy som len hnevlivo prekrútil očami a zastonal: "Zase ďalší deň predo mnou..."
Prečo často toľko vzdychu a smútku, pri pohľade na nový deň?
Každý deň je predsa mojím učiteľom. Každý deň zažívam niečo nové a žiaden z dní nie je úplne rovnaký. Aj bežná rutina (rutina zamestnania, cestovania, školy) sa môže zmeniť na užitočnú lekciu, ak príjmem všetko, čo sa mi ponúka.
Každý deň prináša radosti, ale mnohokrát aj trápenia, problémy a zapeklité situácie. Aj napriek tomu je vzácny...
Každý deň je vzácny, pretože mi ponúka šancu...stať sa lepším človekom...
