Hnusí sa mi, keď pochybné firmy a skupiny ovládajú niečo veľké. Podobné frustrácie som zažíval napríklad aj pri futbalových tímoch, ktoré vlastnia zaujímavé figúrky. Rypnem si napríklad do nemenovaného futbalového klubu zo západného Londýna. Striasa ma pohľad na kremeľské kaviárové párty, na ktorých sa s úsmevom prezentujú Putin s Abramovičom. Striaslo sa, keď sa môj obľúbený futbalový klub pokúsil majoritne získať pochybný oligarcha z Kazachstanu. Našťastie sa tak nestalo, aj keď stále vlastní veľké množstvo akcií klubu. A už vtedy som si kládol otázku, či by som po 17 rokoch fandenia tomuto klubu, zrazu prestal byť fanúšikom. Veď práve preto mu fandím, že reprezentuje moje hodnoty. Ide cestou inou, ako to robia bohaté veľkokluby, zadlžené až po uši alebo prípadne dotované čiernymi miliónmi oligarchami, respektíve šejkami z arabských krajín. Našťastie si to klub nepustil...
Podobne je to teraz aj zo SME. Pochybná spoločnosť skupuje polovicu akcií od nemeckej firmy. Priznám sa, nechcem sa moc vŕtať v detailoch, nakoľko tomu moc nerozumiem (že prečo k tomu prišlo a podobne), ale určite to hodnotím ako niečo nepríjemné. SME čítam rád, aj keď zase raz - nie vždy mi padnú článku podľa chuti. Stačí byť trošku úprimnejšie veriacim človekom a už naráža kosa na kameň. Nevadí, ja sa z prízemných článkov zasmejem, mono sa pokúsim do diskusie prispieť trošku menej radikálnym pohľadom (aj liberalizmus môže byť radikálny), prípadne napíšem nejaký ten článok na môj blog.
Začal som písať hlavne politické veci, vtedy som býval veľmi čítaný. Časom však, ako človek dospel, doštudoval politológiu a vybral sa nakoniec mierne iným smerom, aj portfólio článkov sa dosť obmenilo. Politiku sledujem, ale trošku menej o nej píšem - je to jednoducho často frustrujúca téma. A preto som na blogu našiel to, čomu sa hovorí možnosť urobiť aj blbý deň krajším - keď len jednému človeku.
A rovnako tak urobil aj napríklad taký Samo Marec. Vedel ma rozosmiať, povzniesť ma aj nad také nechutné veci, ako je pochodovanie náckov v Banskej Bystrici alebo samotné zvolenie primitívneho župana. Razom bol môj deň krajší, razom som sa nad tým len vedel pousmiať...
Rovnako aj Shooty, k tomu netreba ani nič písať. Aj keď niekedy jeho kresby zaboleli, ako kresťana, ale väčšinou poriadne pobavili. Neraz by si niekto myslel, že za počítačom niečo šňupem...
A aby som sa dostal k hlavnej myšlienke. Shooty, Samo Marec, odchádzajú zo SME, odchádzajú z tohto blogu. Bude mi za nimi smutno. Viem však, že ľahko sa presadia na novom portáli. Aspoň v to pevne dúfam, že si budeme môcť naďalej spestriť život a rozveseliť sa aj na smutných témach. Sú to autori, ktorí si to dovolia. Rovnako odchádzajú aj iní blogeri, často zo znechutenia alebo zo súcitu.
U mňa však zvíťazilo zostať. Poprvé verím, že Penta nebude mať na obsah až taký vplyv, akého by sme sa mali báť. Verím, že jej prípadné kauzy odhalia môžno iné médiá, ak by už teda tlačila na cenzúru...a hlavne viem, že ak by tak tomu nebolo, môžem aj ja, aj keď veľmi v malom prispeť k tomu, že SME sa bude dať čítať.
Možno to znie trošku nafúknuto, berte to však s rezervou:-) Bez štipky radosti a zdravého sebavedomia by nikto z blogerov písať vôbec ani nemal začínať.
