Dnes som sa tak zamýšľal a skutočne. Je to jediná významná postava Nového zákona, ktorá skutočne nič vo Svätom písme nehovorí. Márne by sme hľadali zmienku o tom, že Jozef, pestún Ježiša Krista, sa prihrovára niekomu z blížnych alebo sa zhovára s Bohom.
Nič to však neuberá na jeho dôležitej úlohe, ktorú na seba berie pokorne, s odovzdanosťou a dôverou. Navyše statočne, ako sa na muža patrí.
Nikto z mužov si v dnešnej našej spoločnosti nevie predstaviť, aké ťažké bolo prijať narodenie dieťaťa, ktoré nebolo jeho. On však na vnuknutie samotného Boha reaguje kladne a s odvahou. Rovnako rozhodne dôveruje aj upozorneniu, aby spolu s Máriou a dieťaťom utiekol pred krvilačným a žiarlivým vládcom. Statočne prijíma starostlivosť o syna, ktorého nie je fyzickým otcom. Berie ho však za svojho a učí ho remeslu tesára. Dáva mu spoznať krásu práce, ktorá dozaista niekedy nebola ľahkým orieškom.
Jozefove pôsobenie sa v Svätom písme končí, keď mal Ježiš dvanásť rokov, odvtedy sa o ňom nespomína ani jedno slovko. Je to symbolické, pretože práve v tomto poslednom úryvku sa Ježiš vyjadruje, že jeho pravým otcom je samotný Boh, keď káže stratený v chráme...Jozefova úloha je tým zdanlivo dokončená.
Pre nás, nasledovníkov Krista, však jeho príklad žije až do dnešných časov. Jozef je hlavou rodiny. Práve v dnešnej dobe, kedy je rodinný život tak ťažko skúšaný, či už v podobe rozvodov, nedostatku času na spoločné chvíle alebo jednoducho ľahostajným životom, kedy nechcený otec neprijíma rolu, ktorá mu zrazu prekrížila jeho životné plány. Veď koľké slobodné matky musia samotne vychovávať svoje deti a koľké deti nepoznajú svojho otca, ktorý sa bezstarostne túla životom a bojí sa na svoje plecia zobrať bremeno zodpovednosti?
Jozef je pre mužov v tomto ohľade vzorom. Pre kresťanov aj vzorom odovzdanosti Bohu, pokory a bázňou pred samotným Stvoriteľom.
Pre neveriacich však tiež môže byť príkladom skutočnej mužnosti, ktorá nepramení z agresivity, arogantnosti, zákernosti a silných rečí. Síce sa to dnes nosí, stačí pozrieť súčasnú prezidentskú kampaň - arogancia, silné reči, zhadzovanie protivníka... A dosť veľkej časti ľudí sa to zrejme páči...
Jozef nebol týmto typom silného muža.
Naopak, za neho hovorili skutky. Bol mužom rozhodným, pevným, pracovitým, ale aj láskavým. Práve tieto čnosti z neho robia vzor príkladného otca, pracovníka a celkovo aj muža.
Množstvo ľudí vo svete, Slovensko nevynímajúc, nosí jeho meno. Mali by sme na to byť hrdí a nezabúdať, v čom spočíva skutočná mužnosť!
Všetkým Jozefom želám všetko najlepšie, veľa Božích milostí a radosti v ich každodennom živote... Aby mali silu statočne, ale zároveň s pokorou prijať roly a úlohy, ktoré sa im v živote vyskytnú!
