V istej čínskej dedinke raz žil človek - hospodár. Jedného dňa sa ráno zobudil a nasmeroval svojej kroky do stajne, aby nakŕmil dobytok a zvieratá. V tom ostal smutne hľadieť... Bola prázdna. Chvíľku mu trvalo, kým si uvedomil, že mu ušiel jeho milovaný koník.
Ľudia v dedine ho ľutovali, pretože vedeli, čo pre neho znamenajú jeho zvieratá. Navyše, kôň bol aj jeho "poľnohospodársky stroj". Denne s ním trávil čas pri obrábaní políčok.
Ako tak chodil smutne dedinou, trvalo to viac ako týždeň, stretol staršieho človeka. Tento človek žil sám, bol zarastený a denne trávil čas ukrytý vo svojich knihách. Pre dedinčanov čudák. Bol to filozof.
"Čo ťa trápi, synak môj?", pýtal sa hospodára. "Ak sa trápiš kvôli tvojmu koníkovi, je to zbytočné..."
Hospodár len kývol rukou a zo slušnosti zaželal dovidenia.
Vracal sa smutne domov.
Keď tam dorazil, otvoril stajňu a srdce mu poskočilo. Stál tam jeho koník a s ním ďalších päť divých koní...
V tej istej dedinke žil aj švárny šuhaj. Bol mladý, urastený, silný. Rád navštevoval lesy, miloval prácu v nich. Jeho výnimočne krásny výzor priťahoval dievčatá. Veru, nemal o ne núdzu. Rád navštevoval tancovačky, kde dokázal šalieť až do neskorého rána.
Bola už zima, keď sa nadránom vracal z veľkej oslavy. Svižne si vykračoval, vypiskujúc od radosti a spokojnosti. Pri svojej ľahkosti si nevšimol zamrznutý peň, ktorý stál v strede lesnej cestičky. Šmykol sa tak nešťastne, že si dolámal nohu.
"Aké to nešťastie!!!", ľutovali ho všetci - od rodiny, až po posledné dievča v dedine.
Ľutovali ho všetci, až na starého čudáka - filozofa. Ten mu len s úsmevom povedal, že niet si prečo robiť starosti.
Šuhaj nechápavo zašomral a smutne si sadol na omrznutú trávu.
Ako tak sedel, veľký konvoj armádnych veliteľov prišiel do dediny. Vypukla totiž vojna a všetci bojaschopní mládenci museli bezpodmienečne narukovať. Vtom sa mladý šuhaj spamätal a pochopil slovám čudáka - filozofa. Jeho nešťastie bolo šťastím...
"Šťastný nový rok!", želáme si všetci na Nový rok. Želáme, verím že často aj úprimne, najmä veľa zdravia, úspechov, pokoja. Prajeme druhým šťastie.
Bohužiaľ, neexistuje takmer nikto na svete, kto počas roka nezažije aspoň jediné sklamanie, neúspech, nepokoj, prípadne zdravotný problém.
Jednoducho to nejde. Život má aj svoje tmavé stránky, ktoré vždy prídu.
Ako tak želáme šťastie, niekedy zabúdame, že šťastie je veľmi relatívna vec. Neskrýva sa výlučne v zdraví, v peniazoch, v úspechoch v kariére. Jeho pravá podstata nepochádza zvonka, ale skrýva sa v každom z nás, v našom vnímaní nášho vlastného života, ktorý má každý z nás jedinečný.
Skúsim aj ja popriať všetkým šťastný nový rok, aby v každej chvíli znel v duši zvon nádeje a optimizmu.
Ako raz povedal jeden životom ťažko skúšaný človek: "Žijem šťastný život len vďaka trpezlivosti a schopnosti relativizovať všetko zlé, čo ma postihne..." :-)
