A tento môj dobrý priateľ nie je jediným, kto má s Bohom rovnaký vzťah. Viem, život vie byť veľmi krutý. Ľudia trpia vo svete, sú ťažko skúšaní chorobami, nespravodlivosťou, prenasledovaním, ale aj samotou. Niekedy sa stretám s osudmi a pozná ich každý, kedy jednoducho neviete odkiaľ-kam.
Vtedy je ťažké veriť.
Otázniky, ktoré do vás vstupujú prelínajú všetko, v čo by ste veriť chceli. Pýtate sa seba: "Kde je teraz ten Boh?"
Zamýšľať sa nad významom utrpenia je na dlhé písanie a určite každý empatický človek dokáže cítiť spolu s trpiacim a ťažko skúšaným človekom. Vtedy je skutočne ťažké dôverovať "niekomu", koho nevidíte...
Bohužiaľ však "strata ideálov", teda ak hovoríme o Bohu, sa netýka iba tých, ktorí na to akosi majú právo.
Mnohí z mojich známych, inak kedysi veriacich a presvedčených odpadli. Všetko preto, lebo sa sklamali. Áno, niekedy za to mohli iní, a hovorím teraz o veriacich, ktorí svojím konaním a životom nesvedčili o svetle viery a tak aj iných priviedli k presvedčeniu, že tá viera je zlá. Nájdu sa však aj takí, ktorí k sklamaniu prišli výlučne svojou vinou.
Boh nie je automat
Budovať si predstavy, veriť z vypočítavosti? "Boh nie je automat", hovorí v jednej zo svojich krásnych kázní chudobný farár zo Žakoviec. Nestačí a nefunguje to tak, že vhodíš mincu, zadáš požiadavku a tebe vypadne výsledok tvojej voľby.
Keby tak tomu bolo, kam by sme sa dostali?
Niekto by možno namietal, že predsa na tom nie je nič zlé, ak prosíme o zdravie a duševnú pohodu. Veď ak sme zdraví a vyrovnaní, aj my sami možno vieme viac pozitívne pôsobiť na ľudí, pomáhať im a radovať sa zo života.
Je to obrovské tajomstvo, že jednoducho neexistuje vec, o ktoú by sme Boha neprosili a nedostali by sme ju. Často je však v podobe pre nás nepriaznivej. Nezabúdajme, že aj napríklad taká Matka Tereza nebola ideálne duševne vyrovnaná... Aj napriek tomu dennodenne do vyčerpania pomáhala robila šťastnými iných.
Smutné svedectvo Emauzských učeníkov
Možno poznáte tento príbeh, v ktorom Sväté písmo opisuje dni po umučení Krista. Ako dvaja z učeníkov, ktorý Ježiša poznali kráčajú a Ježiš sa im zjavuje a prihovára sa im. Oni so sklonenými hlavami priznávajú, že sú smutní, pretože pred pár dňami zomrel Ježiš Nazaretský. A oni si mysleli, že spasí ich národ.
Ježiša spoznávajú až pri stolovaní, kedy im dáva za pokrm chlieb.
A tak aj my niekedy, máme svoje predstavy, aký by mal byť ten Boh. A ak sa sklameme, tak zúfame a strácamie vieru.
A nie vždy je to výlučne pri ťažkých situáciách...
Dôverovať Bohu sa dá ... veď túto modlitbu pozná takmer každý.
"Buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi..."
