Ako veriaci človek, teda malo by tak tomu byť, som sa v Advente snažil niečo si predsavziať. Predsa len, je to výnimočné obdobie - očakávanie narodenia Spasiteľa. Ako to však už s predsavzatiami chodí, ľahko sa ich človek vzdá...nesprávna rutina je ťažký oriešok. A tak stojíme na prahu Vianoc a ja zisťujem, že predsa len by som našiel aspoň jeden rozdiel...
Ako som tak dnes nakupoval, uvedomil som si, že vôbec mi zrazu nevadia tí nervózni ľudia, ktorí si bohužiaľ nechali nákup vianočného darčeka na poslednú chvíľu a dokonca mi nevadia ani tip-top puntičkári, ktorí musia mať na stole ten najkrajší kus chleba a preto ho vyberajú aj desať minút...
Spomenul som si na list môjho kamaráta kňaza, ktorý je v súčasnosti na misiách v bohatom Švajčiarsku.
Práve on napísal "Prológ k Adventu", kde ako rak odzadu menoval všetky negatíva, ktoré nanešťastie vianočné sviatky so sebou prinášajú.
Na konci listu však zdôraznil - Nenechajme sa znechutiť prílišnou komercionalizáciou Vianoc, nervozitou ľudí a možno aj zlým počasím (ako tak pozerám von).
A vtedy som si uvedomil, vďaka ti don Pavol. Tvoj list mi podvedome spríjemnil tento adventný čas a pomohol mi viac sa sśutrediť na seba, rodinu, blízkych a tých, ktorí skutočne potrebujú milé slovko alebo optimistickú prítomnosť.
A mimochodom, adventný čas ešte stále pokračuje. Ak teda máte pocit, že vás tento čas nenapĺňa, ešte stále máte šancu zmeniť niečo...
Ja sa opäť chystám na nákup s kamarátom a potom upratovať a dokonca aj pracovať... Stretnem tam množstvo ľudí, tak prečo im nevyčarovať čarovnú astmosféru Vianoc. Verta mi, aj úsmev a milý pozdrav vie robiť zázraky.
Veď aj o tom sú Vianoce!!!
