Slovenský volič je v súčasnosti zahrnutý obrovským prílevom nových informácií. Tieto informácie majú slúžiť ako nástroj predvolebnej taktiky. Obvinenia z jednej strany a protiargumenty zo strany druhej nám neustále svištia za uchom ako guľky okolo hláv vojakov v zákopoch prvej svetovej vojny.
- je to pochopiteľné. Nastáva tu tvrdý boj, ktorý v mnohom pripomína volebný rok 1998, kedy vtedajší premiér zo strachu o svoju dominantnú pozíciu podnikal neskutočné kroky (zmena volebného zákona, smerovaná na zabránenie volebnej koalície SDK do parlamentu).
Človeku, ktorý žije úplne obyčajný život, má svoje každodenné povinnosti a starosti sa pri týchto politických hrách zastavuje rozum.
Na druhej strane si dokáže uvedomiť, že v politike nejde o fazuľky, ale o veľké peniaze a obrovskú moc.
Pri tejto obrovskej snahe presvedčiť ľudí, že práve naša strana je tá pravá, sa v slovenskej politickej kultúre zakorenil jeden nepríjemný zlozvyk. Je ním osočovanie, poukazovanie na prešľapy iných a vytváranie najprepracovanejších konšpirácií, ktoré majú odhaliť vinu súpera. Asi je to normálne...normálne určite pri politických stranách, ktoré nemajú čo občanom ponúknuť a ich programom nie je nič iné, ako sieť sľubov a demagogických vyjadrení. Je úplne prirodzené, že tam, kde chýba kreativita, nastupuje agresivita.
Čo je však ešte horšie a čoho sme mohli byť svedkami aj dnes je skutočnosť, že v zápale boja evidentne dochádza k prehriatiu mozgových závitov. Politik postupne stráca kontrolu nad svojimi vyjadreniami, prestáva sa ovládať. Ako príklad uvediem dnešný výrok premiéra:
Podľa neho novinári súčasnú vládu nemajú radi a nikdy nebola favoritom slovenských médií.Novinári podľa neho vedia, že Dzurinda proti tejto vláde nemá šancu a preto ho médiá zložili, aby proti Smeru stál niekto iný.
Čo tým chcel premiér povedať??:
slovenské médiá už úplne od počiatkov a s nejakými predsudkami stoja proti Smeru
napriek tomu médiá sú múdre a vedia, že SDKÚ vládu nezloží
preto média prišli Smeru na pomoc a SDKÚ zložili
zložili ju nie preto, lebo SDKÚ je naozaj vinná, ale preto, lebo chcú prichystať cestu niekomu silnejšiemu, súperovi hodnému bojovať proti Smeru
Okrem iného, pán premiér sám priznal, že vláda je SMER a že tí zvyšní dvaja sú len do počtu (nič nové).
Počúva sa Fico vôbec? Alebo stráca nadobro pojem o realite a naozaj žije svoj vlastný, konšpiráciami ušitý, svet? - premiérove hyperbolizovanie nadobúda nadpriemerných rozmerov. Navyše sa stále zväčšuje a vyskytuje sa už takmer permanentne... nevie sa, kam až siahajú konečné hranice týchto výrokov.
Predvolebný boj pokračuje, ťažko povedať či vôbec do volieb skončí toto šaškovanie.
Jedno je ale isté. Človek sa v zápale boja ťažko dokáže ovládať a takéto výlevy sú výsledkom straty sebakontroly a následne stratou triezveho rozumu. Príkladom toho je Vladimír Mečiar, ktorý za celé svoje politické pôsobenie perlí jednu za druhou (a pokračuje dodnes). V jeho šľapajách pokračuje Fico (má dobrého učiteľa).
Pri lepšom pohľade nebol ďaleko k podobnej strate kontroly ani Dzurinda a to počas včerajšej tlačovej besedy, kde oznamoval svoje rozhodnutie nekandidovať. Našťastie to zvládol, preto ten klobúk dole... http://strapko.blog.sme.sk/c/218224/Klobuk-dole-pan-Dzurinda.html .
Dúfam len, že to s podobnými výrokmi nepôjde stále k horšiemu. To by už nebolo na smiech, ale na horké zaplakanie.
