Kambodžské kráľovstvo sa doposiaľ nevyrovnalo so zverstvami, ktoré na obyvateľstve niekoľko rokov robili Červení Kméri. Snahy o potrestanie bývalých vysokých členov tohto hnutia sú neúspešné. Práve naopak - premiérom Kambodže je už od roku 1985 človek, ktorý pôvodne zohrával dôležitú úlohu v jeho radoch. Aj keď neskôr svoj postoj zmenil, jeho spojitosť s neľudskými zločinmi je nevymazateľná.
Naštastie u nás niečo ako Červení Kméri neexistovalo, ale rovnako bývalí členovia a spolupracovníci komunistického režimu zastávajú najvyššie verejné funkcie.
Otázka ich potrestania, potrestania hlavných predstaviteľov bola zo stola okamžite zamietnutá.
V podstate komuniti fungovali takmer ihneď ďalej, vznikom SDĽ - transfomácie bývalej komunistickej strany.
Aj napriek predstave zákona (lustračné zákony), ktorý mal zabrániť tomu, aby sa do verejných funkcií dostali bývalí vysokí politickí alebo vojenskí predstavitelia z čias komunistického režimu, v politike naďalej pláva kopu tzv. menších rýb, ktoré s bývalým režimom aktívne spolupracovali alebo minimálne sympatizovali.
Samotný lustračný zákon bol v praxi málo realizovaný a prakticky nevynútiteľný.
Je to len chyba systému?
Určite sčasti áno. Komunizmus nebol odsúdený, v podstate nebol nikto potrestaný. Málokto z prenasledovaných a z ľudí, ktorým komunizmus zobral všetko, dostali odškodnenie.
Tým sa jeho zločiny úplne zamietli pod koberec a úplne sa bagatelizovali.
Ale chyba je aj v nás
Pretože bez hanby volíme a dávame do rúk mandát ľuďom, ktorí profitovali z (podľa môjho názoru) najhoršieho obdobia našich dejín.
Koľko členov parlamentu boli bývalými spolupracovníkmi ŠTB? - bonzákmi, zákerákmi...Mnohí tvrdia, že nemali inú možnosť, že boli donútení spolupracovať...Kto sa na to pýta? (Kto sa pýta lupiča banky na to, či mal inú možnosť?)
A nájdu sa aj takí, ktorí všetko zatĺkajú. Tvrdia, že o ničom nevedia - nemajú ani toľko svedomia, aby sa k spolupráci priznali.
A koľko takíchto ľudí sedí v mestských zastupiteľstvách, krajských parlamentoch, na postoch primátorov, starostov atď.
Toto všetko je vizitka nás ľudí. Ľudí, ktorí nehľadia na minulosť volených zástupcov...ľudí, ktorí zabúdajú na útrapy komunizmu.
Nostalgia a dedičstvo tejto doby je stále vo vnútri množstva obyvateľov Slovenska. Je to faktor, ktorý vo veľkej miere formuje našu politickú kultúru.
Je dobrá - zlá? To sa nedá nikdy povedať. Je jednoducho taká, aká je.
Veľa ľudí určite nie je jej podobou nadšených a radi by ju zmenili. Radi by videli prípady ako včera, keď konečne odstúpil šéf NBÚ. Radi by videli politiku bez tých príživníckych "komančov".
Zmení sa to vôbec niekedy? Zmení sa to, keď vymrú generácie čias totality? To ukáže až čas.
Naďalej však netreba zabúdať na všetko to zlo. Treba si pripomínať, že komunizmus so sebou nepriniesol ani jedno pozitívum!
